Demografický vývoj v okrese Komárno, vrátane samotného mesta Komárno, v ostatných rokoch prináša jasný a dlhodobo citeľný trend: počet narodených detí každoročne klesá. Tento vývoj sa prirodzene premieta aj do oblasti školstva, kde sa postupne začínajú prejavovať jeho dôsledky – od nižšieho počtu detí v materských školách až po znižovanie počtu žiakov na základných školách – uviedol Ondej Gajdáč, viceprimátor Komárna.
Celú schôdzu a a vypracovanie materiálov inicioval primátor Komárna – Béla Keszegh. Na prezentovaných údajoch bolo zdôraznené, že všetky čísla vzťahujúce sa na okres Komárno zahŕňajú aj mesto Komárno. Práve v tejto širšej perspektíve je viditeľné, že demografický trend nie je z pohľadu budúcnosti školstva priaznivý. Pokles pôrodnosti nie je len štatistickým údajom, ale faktorom, ktorý bude v najbližších rokoch ovplyvňovať fungovanie škôl, ich organizáciu aj financovanie.
Výrazný pokles počtu narodených detí
Konkrétne údaje hovoria jasnou rečou. Kým v roku 2015 sa v Komárne narodilo 271 detí, v roku 2025 ich bolo už len 165. Za desať rokov teda došlo k poklesu o približne 39 percent. Podobný trend vidno aj na úrovni celého okresu Komárno. V roku 2015 sa v okrese narodilo 914 detí, zatiaľ čo v roku 2025 ich bolo 596. To predstavuje pokles o 318 detí, teda približne o 34 percent.
Ide o fakty, s ktorými bude potrebné v najbližšom období pracovať. Cieľom pritom nie je vytvárať katastrofické scenáre, ale pomenovať realitu a pripraviť sa na ňu včas a zodpovedne.
Veková štruktúra obyvateľstva ukazuje ďalší vývoj
Veľmi dôležitým ukazovateľom je aj veková štruktúra obyvateľstva. Tá v prípade Komárna naznačuje, že spoločnosť starne, čo samo osebe nemusí byť negatívnym javom – je to aj dôsledok vyššieho veku dožitia. Z pohľadu populačného vývoja však nie je priaznivé to, že počet ľudí v reprodukčnom veku postupne klesá.
Pri analýze sa pracovalo najmä s kategóriou žien vo veku od 18 do 40 rokov, teda s vekovou skupinou, pri ktorej je najvyšší predpoklad založenia rodiny a narodenia detí. Práve tieto údaje umožňujú odhadovať budúci vývoj počtu detí v školách a školských zariadeniach.
Zaznelo tiež, že veková štruktúra sa netýka iba domácich obyvateľov. V Komárne dnes žije viac ako 5-tisíc cudzincov z 51 krajín. Okrem toho je v meste evidovaných 413 osôb so štatútom utečenca, z toho 404 občanov Ukrajiny, zvyšok tvoria občania Ruska a Bieloruska. Popri nich sa v meste nachádzajú aj ďalší obyvatelia, ktorí síce majú slovenské občianstvo, no ich trvalý pobyt je vedený mimo Komárna. Aj tieto skutočnosti vplývajú na reálny obraz počtu obyvateľov mesta a jeho školských potrieb.
Menej detí neznamená automaticky rovnaký pokles počtu žiakov v školách
Predstavitelia školstva upozornili aj na dôležitý moment: pokles počtu narodených detí sa nemusí úplne priamo premietnuť do rovnakého poklesu počtu žiakov v školách. Školský systém ovplyvňuje aj migrácia obyvateľov, pohyb rodín, prítomnosť cudzincov či detí z iných obcí. Napriek tomu je trend jednoznačný – počty detí sa znižujú a tlak na školskú sieť bude narastať.
Ako príklad zaznel modelový výpočet: ak v jednom období nastupovalo do školy 271 detí, pri priemere 25 žiakov na triedu to predstavovalo približne 11 tried. Ak však v budúcnosti nastúpi len 183 detí, pri rovnakom priemere už ide len o 7 tried. Hoci ide o teoretický príklad, dobre ilustruje, ako sa demografické zmeny premietajú do reálneho fungovania škôl.
Materské školy čelia podobnému trendu
Výrazné zmeny sa ukazujú aj v prípade materských škôl. V roku 2021 bolo v Komárne podľa údajov 798 detí v predškolskom veku, pričom reálne bolo otvorených 39 tried. Podľa prognóz by však v školskom roku 2031/2032 mohlo byť v materských školách už len približne 532 detí, pričom počet tried by pravdepodobne klesol na 29.
Zaznel aj aktuálny údaj, že v tomto školskom roku je v materských školách 721 detí, no počet tried zostáva rovnaký – 39. To znamená, že za tri roky klesol počet detí o približne 60, ale počet tried sa zatiaľ nemenil. Výsledkom je menej detí v triedach a zároveň vyššia finančná náročnosť prevádzky.
Financovanie školstva bude čoraz väčšou témou
S poklesom počtu detí úzko súvisí aj otázka financovania školstva. To je v základných školách stále postavené najmä na normatívnom financovaní, teda na finančných prostriedkoch prideľovaných podľa počtu žiakov. Podobný princíp sa postupne dotýka aj materských škôl.
V praxi to znamená, že nie je jedno, či má trieda 15 alebo 25 žiakov. Učiteľ musí učiť v oboch prípadoch, škola potrebuje zabezpečiť prevádzku, personál aj technické zázemie bez ohľadu na to, či je trieda naplnená alebo nie. Ak priemerný počet žiakov klesá, rastie tlak na rozpočty samospráv, ktoré už dnes dofinancovávajú školstvo z vlastných zdrojov.
Ďalším problémom je vývoj tzv. veľkostného koeficientu, ktorý pomáhal menším školám a školám v menších obciach. Kým v predchádzajúcich rokoch predstavoval 1,49, od 1. januára 2025 klesol na 1,42 a do budúcnosti sa hovorí aj o možnosti jeho úplného zrušenia. To by znamenalo ďalšie zhoršenie financovania najmä pre malé školy v menších obciach.
Obce sa snažia školy udržať, kde sa to len dá
V diskusii zaznelo aj dôležité posolstvo smerom k samosprávam. Každá obec, ktorá si dokáže školu zachovať, by sa o to mala pokúsiť. Škola totiž nie je len vzdelávacou inštitúciou, ale aj prirodzeným centrom života obce. Obec, ktorá má školu, má iný spoločenský rytmus, inú perspektívu a inú kvalitu komunitného života.
Zároveň však bude potrebné hľadať aj praktické a ekonomicky udržateľné riešenia. Medzi možnosti patrí šetrenie prevádzkových nákladov, horizontálne zlučovanie tried v prípadoch, kde sú dve triedy v jednom ročníku a ich počet klesne na 12 až 13 žiakov, ale aj vertikálne zlučovanie škôl a školských zariadení – napríklad základnej školy s materskou školou do jednej inštitúcie. Takéto riešenia môžu priniesť aspoň čiastočné úspory najmä v technickej a prevádzkovej oblasti.
Spomenutá bola aj možnosť tzv. dohodovacieho konania, prostredníctvom ktorého môže zriaďovateľ pri vážnejších problémoch požiadať ministerstvo o dodatočné finančné prostriedky nad rámec normatívneho financovania.
Legislatívne zmeny neprinášajú školstvu istotu
Silno rezonovala aj oblasť legislatívy. Zaznelo, že zmeny v školských zákonoch za posledné roky často nepriniesli očakávané pozitívne efekty. Mnohé reformné kroky podľa odborníkov neboli dostatočne pripravené, hoci školská prax na ich dôsledky upozorňovala vopred.
Aj preto sa dnes samosprávy, riaditelia škôl aj odborné útvary školstva nachádzajú v situácii, keď musia riešiť dôsledky demografického poklesu, neistého financovania aj neustálych legislatívnych zásahov súčasne.
Prioritou musí zostať kvalita vzdelávania
Napriek všetkým problémom zaznelo aj to najdôležitejšie: prioritou nemá byť iba ekonomické prežitie školstva, ale zachovanie jeho kvality. K tomu patrí primeraná veľkosť tried, kvalitný pedagogický proces, individuálny prístup, pomoc asistentov, podpora inklúzie aj priestor pre talentované deti.
V mestách, kde je škôl viac a koncentrácia žiakov vyššia, je prirodzene väčší priestor aj na špecializované triedy či špecifické vzdelávacie programy. V menších obciach je situácia zložitejšia, no o to dôležitejšie je pristupovať k nej citlivo a s rešpektom k miestnym podmienkam.
Materiál má pomôcť pripraviť sa na budúcnosť
Predložený materiál nemal slúžiť na vyvolávanie obáv, ale na otvorenie vecnej a zodpovednej diskusie o tom, čo školstvo v okrese Komárno čaká v najbližších rokoch. Keďže už dnes vieme, koľko detí sa narodilo, vieme s pomerne veľkou presnosťou odhadnúť, koľko ich približne o šesť rokov nastúpi do školy. Práve preto je dôležité reagovať včas.
Na záver zaznelo poďakovanie starostom, primátorom, riaditeľkám a riaditeľom škôl, ako aj všetkým, ktorí spolupracovali pri zbere údajov a spracovaní materiálu. Ich súčinnosť umožnila vytvoriť obraz, ktorý môže byť užitočný pre celé územie okresu Komárno.
Aj napriek nepriaznivým trendom zostáva cieľ jasný – hľadať riešenia s rozvahou, zachovať optimizmus a urobiť všetko pre to, aby boli budúce rozhodnutia v prospech detí, rodičov aj miestnych komunít.
(lk)
