Vznikol komplexný prieskum zameraný na skúsenosti pedagógov na základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Komárno s umelou inteligenciou. Po zohľadnení výhod aj nevýhod možno celkovo konštatovať, že medzi učiteľmi prevláda postoj opatrnej otvorenosti.
Koncom januára sa na Mestskom úrade v Komárne uskutočnilo odborné informačné stretnutie, na ktoré boli pozvaní riaditelia a učitelia miestnych základných škôl. Už v novembri bol realizovaný rozsiahly prieskum zameraný na skúsenosti pedagógov týchto škôl s umelou inteligenciou, pričom jeho vyhodnotenie prebehlo práve teraz. Vedúci Odboru školstva, kultúry a športu Ján Bajkai uviedol, že prieskum bol súčasťou medzinárodného vzdelávacieho výskumného projektu AI KOMPAS, ktorý prebiehal od decembra 2024 do mája 2025 v Českej republike a na Slovensku, pričom Komárno sa do projektu zapojilo dodatočne.
Na úvod podujatia primátor mesta Béla Keszegh zdôraznil, že cieľom je pozitívne ovplyvniť demografický vývoj v Komárne, čo si vyžaduje, aby sa mladí ľudia nebáli zakladať rodiny. Pri rozhodovaní o rodinnom živote zohráva kľúčovú úlohu vhodné spoločenské prostredie, bezpečnosť a kvalita školského systému. Mesto musí poskytovať čo najkvalitnejšie vzdelávanie, aby mladí ľudia z Komárna neodchádzali, prípadne aby sa po odchode opäť vracali.
Projekt koordinoval zástupca primátora Ondrej Gajdáč, ktorý uviedol, že školy boli aktívnymi partnermi prieskumu. Dotazník vyplnilo 85 % pedagógov, celkovo 228 učiteľov.
Podrobné výsledky 31-otázkového prieskumu predstavil Ján Bajkai. Z nich vyplynulo, že väčšina pedagógov už umelú inteligenciu využila v súkromnom živote (71 %) ako aj pri pracovných úlohách (69 %). Na druhej strane je priame využívanie AI počas vyučovania v Komárne zatiaľ málo rozšírené – takmer dve tretiny respondentov (61 %) ju počas vyučovacích hodín používali zriedkavo alebo vôbec.
Podľa údajov nachádza umelá inteligencia najväčšie uplatnenie v podporných a prípravných procesoch vzdelávania. Až 59 % učiteľov využíva AI nástroje na tvorbu vzdelávacích materiálov, ako sú hry, úlohy či kvízy, alebo na prípravu vyučovacích plánov. Výrazne nižšie je jej využitie pri administratíve, hodnotení žiakov či komunikácii s rodičmi.
Najčastejšie používanými nástrojmi sú chatboti (napríklad ChatGPT alebo Google Gemini), ktoré uviedli približne dve tretiny respondentov. Naopak, adaptívne vzdelávacie systémy a automatizované hodnotiace nástroje sa využívajú len okrajovo.
Pedagógovia svoje znalosti v oblasti umelej inteligencie hodnotia prevažne ako priemerné. Menej než 4 % sa považujú za veľmi dobre orientovaných v tejto oblasti, zatiaľ čo viac než 20 % označilo svoje znalosti za slabé alebo veľmi slabé.
Z hľadiska emócií spojených s AI dominuje medzi komárňanskými pedagógmi zvedavosť (68 %), ktorú však vo významnej miere sprevádza neistota (41 %) a obavy (19 %). Do tejto skupiny patria najmä príslušníci staršej generácie. Za najväčšie riziká označili nedostatočnú kontrolu nad obsahmi generovanými umelou inteligenciou a oslabenie osobného vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Medzi hlavné prínosy naopak zaradili rýchlu tvorbu vzdelávacích materiálov, úsporu času a podporu pri príprave na vyučovanie.
Jedným z najdôležitejších zistení prieskumu je, že väčšina učiteľov zatiaľ aktívne nepodporuje využívanie umelej inteligencie žiakmi v procese učenia. Viac než polovica pedagógov zastáva v tejto otázke odmietavý postoj, zároveň sa však takmer polovica zhoduje v tom, že o umelej inteligencii je potrebné sa učiť, no jej používanie by malo byť jasne vymedzené a regulované.
Drvivá väčšina učiteľov jednoznačne odmieta predstavu, že by umelá inteligencia mohla v budúcnosti nahradiť pedagógov.
Účastníci podujatia si vypočuli aj osobné názory dvoch učiteľov. Anikó Zácsik zo Základnej školy na Komenského ulici uviedla, že mnohí jej kolegovia majú z používania umelej inteligencie obavy, hoci pri správnom formulovaní promptov môže výrazne uľahčiť pedagogickú prácu.
Učiteľ dejepisu a geografie Tibor Tóth zo Základnej školy na Eötvösovej ulici predstavil praktické príklady a zdôraznil, že v súčasnosti je AI presnejšie a efektívnejšie využiteľná pri výučbe dejepisu, zatiaľ čo v oblasti geografie má ešte určité rezervy.
„Umelá inteligencia pedagóga, ale nenahrádza. Do akej miery nás bude dopĺňať, to už závisí od nás. Otázkou dnes nie je, či deti AI používajú, ale skôr to, ako ju používajú,“ uviedol Tibor Tóth.
Celkovo výsledky komárňanského prieskumu ukazujú, že medzi pedagógmi prevláda opatrná otvorenosť voči umelej inteligencii. Vnímajú ju predovšetkým ako podporný nástroj, ktorý môže uľahčiť prípravu na vyučovanie a znížiť administratívnu záťaž, pričom ľudský, vzťahový a etický rozmer vzdelávania považujú aj naďalej za nenahraditeľný.
Vyjadrenie, článok Mesta Komárna nájdete tu:
Otvorenosť ale i opatrnosť charakterizujú postoj pedagógov k umelej inteligencii
(sze)
