Prichádzam do knižnice Szinnyei József v skorých večerných hodinách. Neóny už svietia po celej ulici Eötvös. Posledný divák práve kráča po schodoch nahor do filmového klubu Vasmacska, ktorý už sedem rokov vedie fotograf, klipový režisér, kameraman, grafik a pedagóg Dávid Fóti. Sadnem si do jedného z kresiel. On zatiaľ upravuje pokladňu. Sadne si do druhého kresla a pozrie sa na mňa.
Aký film si dnes premietal v miestnosti na poschodí?
Film „Prvý deň zvyšku môjho života“, ktorý režíroval Paolo Genovese, rovnaký režisér, ktorý natočil aj „Úplní cudzinci“, film, ktorý bol predlohou pre maďarskú verziu „Búoék“. Jeho divadelné spracovanie uviedlo Jókaiho divadlo v Komárne. „Prvý deň zvyšku môjho života“ nás podobne dokáže priviesť do nepríjemných situácií. Hovorí o tom, aké je to, keď nie sme tam, kde by sme chceli byť.
Si tam, kde chceš byť?
Keby si sa môjho 17-ročného ja opýtal, kde bude v 33 rokoch, možno by odpovedalo, že niekde v horách fotí malú sibírsku komunitu pre National Geographic. Namiesto toho tu sedíme v predsieni knižnice a ja sa teším, že dnes večer prišlo toľko ľudí do filmového klubu.
Keď prídeš domov, budeš strihať prvý videoklip kapely Excluded zo Zlatnej na ostrove s názvom „Téboly“? Nedávno som bol na nakrúcaní.
Áno, budem strihať tento klip a pripravujem aj nové videoklipy kresťanskej kapely CRUX. Videoklip je umenie. Ako film, často to nie je práca, aj keď je to fyzicky náročné! Keby som to nerobil s nadšením, nevenoval by som sa tomu. Videoklip je najviac vyčerpávajúci počas samotného nakrúcaní. Musíš sa maximálne snažiť, ak to robíš sám, ako one man show. Musíš sledovať veľa vecí naraz a to čerpá energiu. Keď mi kapela dá voľnú ruku pri tvorbe obrazu a svetla, užívam si to najviac.
Nie každý by dovolil, aby si v jeho garáži rocková kapela robila neporiadok.
Členovia Excluded si priniesli všetko, čo rozbili – televízor, basgitaru, keramické taniere. Hodí sa to k deju klipu. „Téboly!“
Kedy sa začala tvoja fascinácia pohyblivým obrazom? Neskôr si získal tri diplomy v oblasti filmovej tvorby a digitálnej obrazovej techniky. Fotografia prišla až potom, čo viem.
Keď som mal 15 rokov a konfirmoval som sa, dostal som svoju prvú kameru. Najskôr som filmoval skateboardistov. Ako dieťa som pozeral veľa animovaných filmov. Neskôr som nebol veľkým fanúšikom filmov, až keď som začal kamerou snímať ulice. Vtedy som objavil svoju väzbu k obrazotvorbe.
Stále jazdíš na skateboarde?
Samozrejme! Mám aj bežiaci projekt. Veľa skateboardových kamarátov sa rozutekalo a jazdíme menej, už nie sme teenageri. Mrzí ma, že sme sa rozpadli práve vtedy, keď som si zaobstaral profesionálne vybavenie, a nepodarilo sa nám natočiť poriadny film s kvalitnou technikou.
Pre hvezdáreň si taktiež vytvoril video.
Vytvoril som animovanú upútavku na Astro filmový festival pre Hvezdáreň v Hurbanove. Potešilo ma, že ma oslovili, pretože som vždy miloval astronómiu a hviezdy.
Aké je tvoje znamenie?
Rakov. Myslím si, že moment počatia je dôležitejší ako dátum narodenia, ale či skutočne susedné planéty ovplyvnili Zem a nás, to neviem.
V minulosti si často fotografoval po zotmení, aj v hmle. Aká je atmosféra mesta v noci?
Tichá a pokojná. Milujem umelé svetlá. Neóny, osvetlené výklady, firemné tabule. Upútajú ma fotografie so zvláštnym osvetlením.
Kedy si naposledy len tak fotil vonku?
Na jeseň. Typicky pre mňa som si vybral zlý čas. Obloha bola zatiahnutá. Asteroid, ktorý som chcel zachytiť, bol už vysoko. Podarilo sa mi zachytiť len jeho spodok. Hovorím, neviem si vybrať správny moment.
Vonku začalo snežiť. Pozrie sa von oknom, zamyslený. Prišiel som na bicykli. Ako sa dostanem domov? Premýšľa. Cítim, že si už v hlave naťahal riešenie. Vždy bol taký. Mysliteľný zaznamenávateľ.
(szj), fotky: archív, Jana Remeňová
