Otvorený ozbrojený konflikt medzi Iránom a Izraelom, ktorý vypukol v polovici júna 2025, predstavuje doposiaľ najpriamejšie vojenské stretnutie medzi týmito krajinami. Po desaťročiach napätia a tajných operácií vyplával na povrch v plnej sile. Vzdušné útoky, raketové bombardovania a kybernetické útoky signalizujú novú fázu nepriateľstva medzi perzským a židovským štátom, čo môže predstavovať vážne riziko pre celý región Blízkeho východu.
Čo viedlo k tejto eskalácii?
Otvorená a priama vojenská fáza sa začala v apríli 2024, keď Izrael vykonal letecké útoky na ciele v Damasku s podporou Teheránu. Obe strany následne pravidelne útočili na civilné aj vojenské ciele v Izraeli, Iráne, Sýrii a Iraku. Táto etapa úzko súvisí s prebiehajúcou vojnou proti teroristickej organizácii Hamás, pričom Izrael cielene napádal viacero organizácií s väzbami na terorizmus, ako napríklad Hizballáh, ktorý má silnú podporu Iránu.
Z historického hľadiska sú vzťahy medzi Iránom a Izraelom dlhodobo napäté. Od islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979 vedú tieto krajiny medzi sebou tzv. tieňovú vojnu tzv. na politickej, spravodajskej a vojenskej úrovni. Najmä na území Sýrie a Libanonu.
Dôležitým aspektom je aj otázka jadrových zbraní. Jadrová dohoda s Iránom (JCPOA) z roku 2015 síce obmedzila množstvo a stupeň obohatenia uránu, ktoré Irán mohol získať, avšak po odstúpení USA z dohody v roku 2018 sa Teherán postupne vrátil k rozvíjaniu svojho jadrového programu.
Izrael opakovane zdôraznil, že nedopustí, aby sa Irán dostal k jadrovým zbraniam, a je pripravený zasiahnuť aj vojensky. Strategickým cieľom Izraela je zabrániť Iránu získať jadrový arzenál, zatiaľ čo Irán sa snaží posilniť svoj jadrový program s cieľom odstrašiť svojich nepriateľov.
„Operácia – Vstávajúci lev“
Od 13. júna prebieha medzi týmito dvoma krajinami otvorená vojenská operácia. Izrael ju odštartoval mohutnou ofenzívou pod kódovým názvom „Operácia – Vstávajúci lev“, pričom zasiahol jadrové a vojenské ciele. Irán odpovedal rozsiahlymi útokmi pomocou dronov a rakiet, no Izrael si vďaka svojej leteckej prevahe drží taktické výhody. Počet civilných obetí je vysoký a región sa stal ešte nestabilnejším.
Podľa oficiálnych údajov (do 16. júna) v Iráne evidujú viac než 224 mŕtvych a 1 300 zranených (z radov civilistov aj vojakov); nezávislé zdroje však hovoria o viac než 400 obetiach. V Izraeli sa počet mŕtvych pohybuje medzi 21 a 24, pričom stovky až tisíce ľudí utrpeli zranenia, najmä z radov civilného obyvateľstva. Len počas jednej vlny útokov bolo zaznamenaných najmenej 87 zranených. V mnohých mestách bola vážne poškodená civilná infraštruktúra: školy, zdravotnícke zariadenia či obchodné budovy.
Medzinárodná reakcia
Prezident Spojených štátov amerických, Donald Trump, varoval Irán, že akýkoľvek útok na americké ciele na jeho území môže viesť k priamemu vstupu USA do konfliktu. Zároveň Spojené štáty poskytujú Izraelu pomoc vo forme protiraketových obranných systémov.
Európska únia, G7, OSN, Rusko a Čína vyzvali na okamžité prímerie a opatrnú diplomatickú komunikáciu. Rusko zároveň ponúklo sprostredkovanie medzi stranami a navrhlo, aby obohatený urán z Iránu bol uskladnený na ruskom území a premenený na jadrové palivo pre civilné reaktory.
Sprostredkovateľskú úlohu sa snažia zohrávať aj Saudská Arábia, Katar a Omán, zatiaľ čo Pakistan uzavrel svoje hranice s Iránom. V dôsledku vypuknutia vojny možno očakávať výrazný nárast utečeneckej vlny v regióne.
Výhľad do budúcnosti
Ak sa nepodarí rýchlo dosiahnuť prímerie, môže konflikt eskalovať a vtiahnuť región do hlbšej vojny, ktorá by sa mohla nazývať „Veľká vojna na Blízkom východe“. Nádej na zmiernenie napätia spočíva v sprostredkovaní zo strany Ruska, Európy a Číny, no extrémna rétorika bráni konštruktívnemu dialógu.
Navyše, nesmieme zabúdať na možnosť, že sa ku konfliktu pripoja ďalšie Iránom podporované skupiny – ako Hizballáh, jemenskí povstalci a iní – čo by mohlo rozšíriť vojnu aj do Libanonu a Sýrie. Rusko je navyše samo zapojené do vojnového konfliktu na Ukrajine, čo ešte viac komplikuje diplomatické úsilie – keďže „ani doma si nevedia upratať…“
Z ekonomického hľadiska je nutné počítať s rastúcimi cenami ropy, čo sa už v týchto dňoch začína prejavovať. Obyvatelia prihraničných oblastí Maďarska už mohli zaznamenať zvýšenie cien pohonných hmôt o približne 20 forintov. Na Slovensku sa očakáva zdraženie na úrovni 5 až10 centov za liter. Globálne trhy sú nervózne kvôli ohrozeniu blízkovýchodných exportných ciest, čo zvyšuje riziko a tým aj cenu exportu. Regionálny obchod a cestovný ruch pravdepodobne výrazne utrpia, čo ešte viac zhorší už aj tak kritickú ekonomickú situáciu viacerých krajín Blízkeho východu.
Súčasná vojna medzi Izraelom a Iránom je výsledkom kombinácie jadrového napätia, boja o regionálnu dominanciu a vnútropolitického tlaku, pričom už počas prvých dní spôsobila rozsiahle škody na oboch stranách.
Medzinárodné spoločenstvo musí vyvinúť intenzívne diplomatické úsilie na zastavenie krvavého konfliktu, inak sa Blízky východ prepadne do ešte väčšej nestability a nebezpečenstva. Konflikt medzi Izraelom a Hamásom bol pravdepodobne len predzvesťou toho, čo príde. Zostáva len dúfať, že sa strany v najbližších dňoch alebo týždňoch rozhodnú radšej sadnúť za rokovací stôl než odpáliť ďalšie rakety.
(sch)
Fotografie:
Facebook / Euronews Magyarország, Hopewell Chin’ono