Zarážajúca je podobnosť medzi tým, že ruský prezident Vladimir Putin útočí na Ukrajinu s cieľom získať územie, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump by rád za každú cenu získal Grónsko. Hoci väčšinu pozornosti pohlcuje rusko-ukrajinský konflikt, oplatí sa sledovať aj situáciu okolo Grónska, keďže v teoretickej rovine nemožno úplne vylúčiť ani „špeciálnu vojenskú operáciu“ zo strany Trumpa (hoci zatiaľ len hypoteticky).
Donald Trump prvýkrát nastolil myšlienku „kúpy“ Grónska v roku 2019 a ku koncu roka 2024 sa k tejto myšienke opäť vrátil. V auguste 2019 uviedol, že túto možnosť „zvažuje“, no dánska premiérka Mette Frederiksen to jednoznačne odmietla so slovami: „Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva… a nie je na predaj.“ Po svojom znovuzvolení Trump pritvrdil rétoriku: podľa Bieleho domu považuje Grónsko za otázku národnej bezpečnosti a pri jeho získaní zvažuje všetky možnosti vrátane vojenských prostriedkov. Proti tomu sa však jednoznačne postavili predstavitelia Grónska, Dánska aj medzinárodné spoločenstvo: o suverenite Grónska môže rozhodovať iba samotný grónsky ľud a akýkoľvek vonkajší nátlak je v rozpore so zásadami NATO ako aj s Chartou OSN.
Medzinárodnoprávne rámce
Súčasné medzinárodné právo vychádza z postkoloniálneho usporiadania sveta, v ktorom je právo národov na sebaurčenie základným princípom. Obyvatelia Grónska sú oficiálne uznaní ako „ľud“, ktorého právo na sebaurčenie má prednosť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa ich územia. Podľa grónskeho zákona o samospráve môže o statuse ostrova rozhodovať výlučne grónsky ľud. Z toho vyplýva, že ani Dánsko nemá právny základ na to, aby sa mohlo Grónsko jednostranne „predať“ tretej strane. Status územia je tak chránený akýmsi „medzinárodnoprávnym dvojitým zámkom“, ktorý umožňuje jeho zmenu len so súhlasom miestneho obyvateľstva.
Moderné normy medzinárodného práva – najmä Deklarácia OSN o právach pôvodných obyvateľov – zakazujú nútené vysídľovanie či predaj územia pôvodných obyvateľov proti ich vôli. Podľa deklarácie a príslušných dohovorov (ratifikovaných aj Dánskom), (Ratifikovať znamená formálne schváliť alebo potvrdiť právnu zmluvu, dohovor či ústavu kompetentným orgánom, napr.: parlamentom, čím sa dokument stáva právne záväzným). Na predaj pôdy pôvodných obyvateľov je potrebný ich slobodný, vopred udelený a informovaný súhlas. V prípade Grónska to znamená, že bez výslovného súhlasu grónskych Inuitov nemožno zo strany USA ani Dánska začať žiadnu transakciu – inak by išlo o porušenie medzinárodných ľudskoprávnych noriem. Charta OSN zároveň striktne zakazuje akékoľvek ozbrojené hrozby alebo násilné kroky proti územnej celistvosti štátov. Prípadná americká invázia do Grónska by bola zjavne porušením tohto princípu. Navyše podľa Severoatlantickej zmluvy sa ozbrojený útok proti jednému členskému štátu považuje za útok proti všetkým; pokus USA získať Grónsko silou na úkor Dánska by podkopal samotné základy kolektívnej obrany NATO.
Diplomatický odpor a medzinárodná podpora
Trumpove vyhlásenia vyvolali rázne reakcie aj na medzinárodnej scéne. Nikto zo zainteresovaných partnerov ani spojencov americký zámer nepodporil. Dánski aj grónski lídri ho jednoznačne odmietli. Premiérka Mette Frederiksen opakovane zdôraznila, že Grónsko je ústavnou súčasťou Dánskeho kráľovstva a „nie je na predaj“. Nový grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen vyhlásil, že Grónsko „nikdy a za žiadnych okolností nebude majetkom, ktorý si možno kúpiť“. V reakcii na obavy z Trumpových plánov sa hlavné politické strany v Grónsku v roku 2025 spojili do širokej koalície s cieľom posilniť projekt autonómie. Zdá sa, že Grónsko sa chce od Dánska postupne osamostatniť, no vlastnou cestou a referendom – nie predajom cudzej mocnosti.
Podpora suverenity Dánska a Grónska je jednoznačná aj zo strany spojencov. Spojené kráľovstvo a viaceré európske krajiny dali jasne najavo, že iniciatívu nepovažujú za prijateľnú. Európsky parlament v januári 2026 prijal oficiálne vyhlásenie, podľa ktorého by akýkoľvek pokus o územnú akvizíciu porušoval medzinárodné právo a Chartu OSN. Zdôraznil tiež, že Dánsko je členom NATO a Grónsko spadá pod aliančné garancie. Západné štáty v spoločnom vyhlásení potvrdili záväzok k bezpečnosti Arktídy a uviedli, že obranné rozhodnutia týkajúce sa Grónska sú vecou Dánska a Grónska; USA musia rešpektovať dánsku suverenitu.
Vojenské možnosti
Hoci Trump občas naznačil aj vojenské riešenie, americká invázia proti Dánsku nemá z právneho ani politického hľadiska reálny základ. Z jeho skorších vyjadrení vyplýva, že „vojenská sila je vždy možnosťou“, no zároveň viackrát deklaroval, že ju nechce použiť. Dňa 21. januára v Davose uviedol: „Nechcem použiť násilie a nepoužijem ho. Spojené štáty len žiadajú, aby im bolo Grónsko odovzdané, a budeme vďační. Ak povedia nie, budeme si to pamätať.“ Tým zdôraznil svoju rozhodnosť, no zároveň naznačil skôr nátlak než priamu akciu.
Ak by USA predsa len siahli po sile, vážne by to narušilo fungovanie NATO. Európske štáty preto jasne deklarovali, že očakávajú rešpektovanie dánsko-amerických dohôd a že vojenské riešenie neprichádza do úvahy. Vojenská cesta je tak najmenej pravdepodobná.
Ekonomické nástroje a stratégie
Trump sa snažil využiť aj ekonomický tlak. Washington oznámil clá na tovary z Dánska a viacerých európskych krajín (vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Fínska, Švédska a Nórska), kým sa nedosiahne „úplná dohoda“ o kúpe Grónska. Clá mali postupne stúpnuť z 10 % na 25 %. Ich cieľom bolo vyvinúť tlak a ukázať, že USA sú pripravené postupovať tvrdo aj v obchodnej oblasti.
Viacerí členovia Kongresu – vrátane politikov z Trumpovej strany – však vyzvali na zdržanlivosť. Jeanne Shaheen a Thom Tillis upozornili, že USA musia rešpektovať obranné dohody s Dánskom a jeho suverenitu. Ak Grónsko povie nie, USA si nemôžu ostrov nárokovať. Oficiálne sa uvažovalo aj o dohode o voľnom pridružení (Compact of Free Association). Tá by neznamenala začlenenie Grónska do USA, ale poskytla by obranné záruky a ekonomickú podporu. Podľa interných zdrojov je „diplomacia vždy prvou voľbou prezidenta; ak sa dá uzavrieť dobrý obchod, Trump ho rád uzavrie“. Ide o jeho typický „obchodnícky“ prístup – hľadanie dohody a spoločných záujmov. (Podobné dohody majú USA dlhodobo napríklad s Marshallovými ostrovmi či Palau.)
Dôležitým faktorom sú aj grónske nerastné suroviny. Podľa dánskeho prieskumu z roku 2023 sa na ostrove nachádzajú tri štvrtiny kritických surovín. Hoci zásoby uhľovodíkov zatiaľ nie sú preskúmané, analytici vidia v nerastných zdrojoch hlavný lákadlový faktor. Trump sám poukázal na význam prírodných zdrojov pre technologické a vojenské využitie. Grónska ekonomika je však zatiaľ krehká a závislá najmä od rybolovu, ktorý tvorí asi štvrtinu HDP. Masívne americké investície by síce mohli ovplyvniť verejnú mienku, no išlo by skôr o predmet rokovaní než o jednoduchý „nákup“.
Každá cesta je náročná a sporná
Pre Trumpa je každá cesta k získaniu Grónska zložitá a kontroverzná. Právo na sebaurčenie grónskeho ľudu vylučuje jednoduchý predaj. Podľa dánsko-amerických dohôd patrí rozhodovanie o Grónsku výlučne Dánsku a grónskym orgánom, pričom medzinárodné spoločenstvo tento stav podporuje. Diplomatický odpor je taký silný, že ho nedokáže neutralizovať ani najmocnejší štát sveta. Ani obchodný či finančný tlak nemôže prebiť vôľu suverénneho národa. Najrealistickejším scenárom by boli spoločné rokovania o určitom type partnerstva – aj to by si však vyžadovalo súhlas Dánska aj Grónska, čo sa dnes javí rovnako nepravdepodobné ako úplný predaj.
Celkovo možno povedať, že hoci je Trumpov plán na získanie Grónska údajne technicky na stole, v praxi mu bráni množstvo právnych, politických a etických prekážok. V systéme medzinárodných zmlúv sa nič nezmení, kým o tom nerozhodne samotný grónsky ľud – a to je napriek rokovaniam v príkrom rozpore s pôvodnou Trumpovou predstavou.
(sch)
Fotografie: pixabay.com
Zdroje: thearcticinstitute.org, reuters.com, europarl.europa.eu, apnews.com, theguardian.com, commonslibrary.parliament.uk
