Rusko-ukrajinský konflikt trvá už štvrtý rok a zdá sa, že ich tzv. „špeciálna vojenská operácia“ sa nechce skončiť. Rusko 24. februára 2022 spustilo plnohodnotnú inváziu proti Ukrajine, pričom útočilo zo severu, východu aj juhu. Ukrajinské sily prvý postup nečakane odrazili, a preto Moskva následne presunula dôraz na východnú a južnú Ukrajinu.
Kľúčové boje v roku 2022
V roku 2022 nasledovali kľúčové bitky, ktoré vytýčili vo vojnové konflikty. Mariupoľ po trojmesačnom obliehaní padol a to presne v máji 2022, čím Rusko získalo pozemné spojenie smerom na Krym, ktoré „získalo späť“ v roku 2014. Na jeseň 2022 Ukrajina spustila protiofenzívnu obranu. Počas prekvapivého prielomu v Charkovskej oblasti (v septembri 2022) znovu dobyla veľkú časť regiónu, no ako reakciu ruský prezident Vladimir Putin unáhlene oznámil anexiu štyroch okupovaných regiónov (Doneck, Luhansk, Cherson, Záporožie) a nariadil čiastočnú mobilizáciu. V novembri 2022 Ukrajina oslobodila mesto Cherson a jeho okolie, čo bola posledná významná územná zmena v danom roku. Následne sa frontové línie vo veľkej miere zabetónovali, na oboch stranách s vybudovanými obrannými postaveniami.
Opotrebovanie a zákopová vojna
V ďalšom roku Rusko prešlo na inú stratégiu. Začiatkom roka 2023 sa Moskva sústredila na dobytie Bachmutu v Donbase. Útoky viedla žoldnierska skupina Wagner a v máji 2023 napokon obsadila na trosky rozstrieľané mesto. Vzbura lídra Wagnerovej skupiny (Prigožina) v júni 2023 na krátky čas otriasla ruským zázemím, no situáciu na fronte nezmenila. V lete 2023 Ukrajina spustila dlho očakávanú protiofenzívu s novými západnými tankami a delostrelectvom. Dosiahla menšie i väčšie lokálne úspechy, no nepodarilo sa jej prelomiť ruské obranné línie. Do konca roka 2023 sa vojna jednoznačne zmenila: s ťažkými stratami na oboch stranách a minimálnym územným pohybom. Frontové línie sa nepodarilo prekresliť a v tom období sa „mierové“ riešenie zdalo takmer nemožné. Všetci hovorili už len o tom, „ako dlho ešte bude trvať toto zabíjanie…“
Rok odvodov
Rusko získalo iniciatívu späť v roku 2024. V prvej polovici roka sa otvorila nová ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti, ktorá prinútila ukrajinské sily k preskupeniu. Ukrajina medzitým prijala významný mobilizačný zákon, ktorého cieľom bolo rozšírenie armády. V lete 2024 Ukrajina uskutočnila výpad na územie ruskej Kurskej oblasti a na krátky čas obsadila dediny v okolí Sudže, no neskôr ich stratila. Západná vojenská pomoc medzitým viazla z politických dôvodov (napríklad pre zablokovanie americkej pomoci v Kongrese), zatiaľ čo Rusko priebežne posilňovalo svoju obranu. Do konca roka sa vojna vrátila k zakopanej, pozičnej schéme s miernou výhodou Ruska v iniciatíve.
Začala sa diplomacia
V minulom roku nadobudol konflikt výraznejší diplomatický charakter s americkým sprostredkovaním. Administratíva Donalda Trumpa, ktorá nastúpila do úradu v januári 2025, si ukončenie vojny stanovila ako prioritný cieľ. (Prirodzene, sľub o ukončení vojny do 48 hodín, s ktorým v kampani vystupoval, splniť nedokázal.) Ukrajina a Rusko viedli s americkým sprostredkovaním rokovania v Turecku, ktoré viedli k výmenám zajatcov a návrhom mierových iniciatív (s väčším či menším úspechom). Rusko v tomto roku dosiahlo najväčšie územné zisky: do konca roka obsadilo viac než 5 600 km², teda viac než spolu v rokoch 2023-2024. Tento postup však sprevádzali mimoriadne vysoké straty, zatiaľ čo ukrajinská obrana – posilnená západnými zbraňami – vydržala na väčšine úsekov frontu. Medzi kľúčové udalosti patrilo stretnutie Trump-Putin na Aljaške, ako aj stretnutie Trump-Zelenskyj, kde rokovali o možnostiach mieru. Rusko utrpelo rekordne vysoké straty a zároveň zintenzívnilo útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Do konca roka 2025 bola ukrajinská ekonomika vážne otrasená: HDP zaostával približne o 21 % za predvojnovou úrovňou, viac než 11 miliónov ľudí sa stalo utečencami (z toho 6 miliónov v zahraničí) a hodnota priamych škôd dosiahla 195 miliárd dolárov.
Štvrtý rok
Na štvrté výročie invázie boje naďalej pokračovali, bez riešenia. V januári a februári ukrajinská armáda dosiahla zriedkavý lokálny úspech: znovu získala približne 400 km² a osem dedín na južnom úseku frontu pri Dnepropetrovskej oblasti. Väčšie mierové rokovania priniesli len výmeny zajatcov a predbežné dohody. Rusko a Ukrajina sú naďalej ďaleko od seba v základných otázkach: územná príslušnosť a bezpečnostné záruky. Ukrajina nie je ochotná vzdať sa svojho územia, kým Rusko požaduje odovzdanie ďalších území Donbasu a ukrajinskú neutralitu. Celkovo Rusko okupuje približne 15-20 % medzinárodne uznaného územia Ukrajiny.
Straty
Ľudské straty sú desivé. Podľa nezávislých odhadov (CSIS/Reuters) bolo medzi februárom 2022 a januárom 2026 zabitých v boji 275 000-325 000 ruských vojakov, zatiaľ čo ukrajinské straty sa odhadujú na 100 000-140 000 osôb. Ruské straty sú približne dvojnásobné. Rastie aj počet civilných obetí: podľa OSN v roku 2025 zahynulo viac než 2 500 civilistov a 12 000 bolo zranených, čo predstavuje nárast o 31 % oproti roku 2024. Drvivá väčšina civilných obetí vznikla v dôsledku ruských útokov na Ukrajine.
Spoločenské dôsledky a čo ďalej…
Vojna vážne zdevastovala ukrajinskú ekonomiku. Hodnota priamych škôd v rokoch 2022–2025 dosahuje približne 195 miliárd dolárov a náklady na obnovu sa už odhadujú na 588 miliárd dolárov.
Ide o najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny: viac než 6 miliónov Ukrajincov žije v zahraničí a 4,6 milióna ľudí sa stalo vnútorne vysídlenými osobami. Zaťažené je aj Rusko: počet padlých dosiahol aj tam státisícové rozmery, pričom dôsledky sankcií sú čoraz citeľnejšie.
Najčastejšia otázka sa stále týka toho, kedy sa konflikt skončí. Väčšina rokovaní bola neúspešná, napriek sprostredkovaniu sa nepodarilo vybojovať ani prímerie. Hlavný spor sa naďalej točí okolo územných otázok a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Analytici v súčasnosti vidia v tomto roku tri možné scenáre. Prvým je vyrokované prímerie pozdĺž frontových línií. Druhým, a azda najpravdepodobnejším, je pokračovanie opotrebovacej vojny aj tento rok, teda ďalšie predlžovanie bojov. Najmenej pravdepodobný je tzv. náhly zvrat, podľa ktorého by jedna zo strán úplne skolabovala a nebola schopná pokračovať v boji. Vojna vstupujúca do piateho roka tak naďalej zostáva zúfalým konfliktom.
(sch)
Zdroje: Reuters, The Guardian, Al Jazeera, monitorovacie misie OSN
Fotografie: Facebook / terénne zábery Győriho Boldizsára
