Cestovateľské návyky dnešných mladých ľudí sa čoraz viac podobajú príbehu, ktorý sa priebežne formuje, než vopred napísanému scenáru. Nelákajú ich dokonale naplánované cesty, ale sloboda – možnosť kedykoľvek zmeniť smer, zastaviť sa na dobrú kávu alebo sa nadránom ocitnúť v úplne novom meste. Jedna z našich spolupracovníčok sa rozhodla prijať výzvu: vyraziť na cestu s cieľom navštíviť za jeden týždeň čo najviac krajín s rozpočtom 500 eur.
Všetko sa začalo jednoduchým nápadom: dostať sa do Benátok.
„O jedenástej večer sme vyrazili autom, pretože sme vôbec neboli unavené. Kým jedna z nás šoférovala, druhá plánovala náklady a program. Tak sme sa dostali k nášmu prvému cieľu – do Terstu. Obdivovali sme východ slnka aj zámok Miramare. Trochu sme si ponaťahovali nohy a potom nasledovali Benátky. Tam nebolo dôležité prejsť všetky pamiatky, ale jednoducho sa stratiť v úzkych uličkách a nechať mesto, nech nás vedie. Tým sme si mohli odškrtnúť Taliansko.“
Po Benátkach zamierili do Slovinska. Smerom k slovinským horám sa atmosféra cesty postupne menila. Kranjska Gora a jej okolie predstavovali úplne iný svet – tichší, bližší prírode, s pomalším tempom. Ubytovanie tu neznamenalo luxus, ale miesto, kde si človek môže oddýchnuť medzi dvoma dlhými dňami. Keďže na cestu vyrazili autom, mohli si so sebou v kufri vziať aj elektrické kolobežky. Vďaka nim obišli jazero Bled a ochutnali slávny bledský krémeš. Po turistike a oddychu pri jazere sa ich ďalším cieľom stal Predjamský hrad, jedinečná stavba zasadená priamo do skaly.
Výdavky počas cesty pritom pribúdali takmer nepozorovane. Nešlo o jednu veľkú položku, ktorá by určovala celý rozpočet, ale o množstvo drobných rozhodnutí: päťeurová káva tu, obed či večera za 20 až 25 eur tam, spontánna zastávka v obchode alebo nečakaný nákup v lekárni. Rôzne boli aj ubytovania – od jednoduchších riešení za približne 50 eur až po noci za takmer 190 eur. K tomu sa pridali diaľničné poplatky, menšie dopravné náklady a jedna z najväčších položiek celej cesty – pohonné hmoty vo výške 280 eur. Okrem toho sa počas výletu postupne nazbieralo približne ďalších 190 eur „neviditeľných“ výdavkov: jedlo, drobnosti a bežné každodenné potreby.
Ďalším cieľom bol Záhreb v Chorvátsku, ktorý priniesol úplne nový mestský rytmus. Aj tu im výrazne pomohli kolobežky, vďaka ktorým si mohli mesto pohodlným tempom prejsť na trase dlhej približne 25 kilometrov. Večer si oddýchli a ráno, cestou smerom na Bratislavu, sa zdalo, že celé putovanie sa začína trochu spomaľovať. Vtedy však prišiel nečakaný zvrat: nastúpiť do lietadla a odletieť do Tirany.
Táto zmena presne ukazuje, aké prirodzené je dnes pre mladých ľudí kombinovať rôzne dopravné prostriedky.
„Tirana nám ponúkla úplne iný zážitok než všetky predchádzajúce zastávky. Počas dvoch dní bolo naším cieľom vidieť čo najviac miest a pamiatok. Rezervovali sme si stôl v známom podniku Sky Club, prezreli sme si námestia a dokonca sme sa ocitli aj na proteste.“
Táto cesta ukazuje, ako dnes mladí ľudia premýšľajú o cestovaní. Nehľadajú dokonalosť, ale zážitky. Neboja sa toho, že niečo nepôjde presne podľa plánu, pretože práve z takýchto situácií často vznikajú najlepšie príbehy. Výdavky si vopred premyslia, zapisujú, plánujú a počas cesty podľa potreby upravujú. Na konci však nezostáva v pamäti presná suma, ktorú minuli, ani počet kilometrov, ktoré prešli. Zostáva pocit, aké to bolo stáť pri východe slnka v Terste, túlať sa Benátkami, prejsť sa okolo Bledského jazera či stratiť sa v uliciach Tirany. A práve to je dôvod, prečo sa znova a znova vydávajú na cestu.
(MKI)
