Znalosť nemeckého jazyka môže aj dnes prinášať množstvo výhod pri hľadaní zamestnania a v profesijnom rozvoji, záujem mladých ľudí na Slovensku o nemčinu však neustále klesá. O to pozoruhodnejšie je to vzhľadom na geografickú blízkosť Slovenska k nemecky hovoriacim krajinám. Čo stojí za poklesom popularity nemčiny a aké dôsledky môže mať tento trend z dlhodobého hľadiska?

Znalosť cudzích jazykov je dnes nevyhnutnosťou. Angličtina má kľúčové postavenie v medzinárodnej komunikácii, vo vede aj v pracovnom prostredí a jej význam je nespochybniteľný. Pozornosť si však zaslúži aj postavenie ďalších jazykov, najmä nemčiny. Slovensko totiž s nemecky hovoriacimi krajinami spájajú úzke hospodárske, historické a kultúrne väzby. Napriek tomu si nemčinu ako druhý cudzí jazyk v školách vyberá čoraz menej žiakov.

Nemčina mala dlhé roky významné miesto vo vyučovaní cudzích jazykov na Slovensku. Počas uplynulého desaťročia sa však zmenili návyky pri učení sa cudzích jazykov aj záujmy žiakov. Hoci naďalej patrí medzi najčastejšie vyučované cudzie jazyky, jej niekdajšia popularita výrazne poklesla.
Pokles záujmu o nemčinu názorne dokumentujú aj výsledky maturitných skúšok. Kým v roku 2018 absolvovalo na Slovensku písomnú časť maturitnej skúšky z nemeckého jazyka 3 223 študentov, v roku 2025 ich bolo už len 721 a v roku 2026 iba 661. Tento posledný údaj predstavuje menej než dve percentá všetkých žiakov, ktorí absolvovali písomnú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka. Hoci maturitné štatistiky neodrážajú celkový počet žiakov učiacich sa nemčinu, výstižne ilustrujú pokles jej popularity. Podľa správy Eurydice z roku 2023 sa v rokoch 2013 až 2020 podiel žiakov učiacich sa nemčinu na druhom stupni základných škôl na Slovensku znížil o 25,4 percentuálneho bodu. Nemčina výrazne ustúpila do úzadia aj na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Keďže pre žiakov, ktorí sa ako prvý cudzí jazyk učia angličtinu, nie je štúdium druhého cudzieho jazyka povinné, na mnohých školách nemčina ako druhý cudzí jazyk z ponuky vzdelávania prakticky vymizla.
Postavenie nemčiny oslabuje aj to, že pre mladých ľudí sú čoraz príťažlivejšie iné cudzie jazyky. Mimoriadnemu záujmu sa teší španielčina: na niektorých gymnáziách si ju ako druhý cudzí jazyk vyberá dokonca viac žiakov než nemčinu.
To samo osebe, prirodzene, nie je problém. Španielčina je svetový jazyk, ktorého ovládanie takisto otvára množstvo možností. K jej popularite môže prispievať hudba, filmy, sociálne siete aj príťažlivosť španielsky hovoriacich kultúr. Výber cudzieho jazyka u mladých ľudí totiž neovplyvňujú iba vyhliadky na budúce zamestnanie, ale aj ich osobné záujmy a motivácia.
Nemčinu, naopak, mnohí považujú za náročný a zložitý jazyk. Členy, gramatické pády, slovosled a pravidlá skloňovania či časovania často vyvolávajú neistotu ešte pred samotným začiatkom učenia. Osvojenie si každého jazyka si však vyžaduje čas a vytrvalosť, pričom skúsenosť s učením do veľkej miery závisí od toho, akou formou sa žiaci s jazykom stretávajú. Ak sa nemčina spája predovšetkým s gramatickými pravidlami a písomkami, ľahko stráca na príťažlivosti.

Znalosť nemčiny pritom prináša veľmi konkrétne výhody. Nemecko patrí medzi najdôležitejších hospodárskych partnerov Slovenska a Rakúsko je naším bezprostredným susedom. Na Slovensku pôsobí množstvo nemeckých a rakúskych spoločností. Ovládanie nemčiny môže byť výhodou v technických odboroch, ekonomike, informačných technológiách, zdravotníctve i cestovnom ruchu. Blízkosť Rakúska ponúka príležitosti nielen pri hľadaní zamestnania, ďalšom štúdiu či v každodenných kontaktoch, ale aj v športe, napríklad vo futbale.
Ústup nemčiny môže ovplyvniť aj budúcnosť vzdelávania. Ak si ju bude vyberať čoraz menej žiakov, môže klesať počet skupín, v ktorých sa nemčina vyučuje, a z dlhodobého hľadiska aj dopyt po učiteľoch nemeckého jazyka. Môže tak vzniknúť začarovaný kruh, v ktorom zužujúca sa ponuka škôl ďalej obmedzí možnosti výberu žiakov. Zároveň však mnohí dospelí vyhľadávajú súkromných lektorov nemčiny práve z pracovných dôvodov.
Podľa môjho názoru by sa nemčina mohla stať atraktívnejšou predovšetkým vďaka zážitkovejšiemu a praktickejšiemu vyučovaniu. Popri gramatike by sa väčší dôraz mohol klásť na reálne komunikačné situácie, digitálne učebné materiály, výmenné pobyty žiakov a medzinárodné projekty. Žiakom treba zároveň ukázať, aké príležitosti im znalosť jazyka otvára – napríklad zahraničné študijné pobyty v rámci programu Erasmus+, odborné stáže či program au pair. Ten umožňuje mladým ľuďom rozvíjať jazykové schopnosti počas pobytu v hostiteľskej rodine, kde pomáhajú so starostlivosťou o deti výmenou za ubytovanie a vreckové.

Vzhľadom na geografickú polohu Slovenska a jeho hospodárske väzby je znalosť nemčiny aj dnes mimoriadne cenná. Čím istejšie človek hovorí po nemecky, tým viac pracovných príležitostí sa mu otvára a tým väčšiu má šancu nájsť si zamestnanie, ktoré zodpovedá jeho kvalifikácii a ponúka výhodnejšie podmienky. Samotná znalosť jazyka síce úspech nezaručí, no môže výrazne rozšíriť možnosti.
(CSEP – DV)



