O rozpoznávaní, diagnostike a liečbe nádorových ochorení, ako aj o procese vedúcom k uzdraveniu, sme sa rozprávali s MUDr. Gabrielou Filkó Valacsai, námestníčkou riaditeľa Nemocnice AGEL Komárno. V rozhovore podrobne priblížila, aké kroky nasledujú po odhalení podozrivého nálezu, ako sa stanovuje presná diagnóza a podľa akých kritérií sa pripravuje individuálny liečebný plán.
Venovali sme sa aj tomu, že vďaka moderným diagnostickým a terapeutickým možnostiam možno v súčasnosti mnohé nádorové ochorenia úspešne liečiť a v mnohých prípadoch je možné dosiahnuť aj úplné vyliečenie.
„Našli sme niečo.“ Len málo viet dokáže vyvolať taký silný strach. Človek, ktorý čelí podozreniu na nádorové ochorenie, často už v prvom okamihu myslí na najhoršie. Nález zistený pri vyšetrení však ešte nemusí znamenať zhubné ochorenie a ani potvrdenie rakoviny automaticky neznamená, že neexistuje nádej.
Moderná onkológia zaznamenala v uplynulých rokoch výrazný pokrok. Vďaka presnejším zobrazovacím a histologickým vyšetreniam, molekulárnej diagnostike, cielenej liečbe a imunoterapii dnes môžu lekári oveľa podrobnejšie spoznať konkrétne ochorenie a v čoraz väčšom počte prípadov zvoliť liečbu prispôsobenú individuálnym potrebám pacienta. Mnohé druhy nádorov možno úplne vyliečiť, iné ochorenia je možné dlhodobo úspešne liečiť a udržiavať pod kontrolou. Vyhliadky pacienta však vždy závisia od typu nádoru, jeho rozsahu, biologických vlastností a celkového zdravotného stavu pacienta.
Od prvého nálezu k presnej diagnóze
Celý proces sa môže začať rôznymi spôsobmi. Človek si môže nahmatať hrčku, spozorovať nezvyčajné krvácanie, pretrvávajúcu bolesť, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti alebo iný príznak, ktorý sa uňho predtým nevyskytoval. Inokedy sa podozrivá zmena odhalí pri preventívnom alebo skríningovom vyšetrení, napríklad pri mamografii alebo kolonoskopii, hoci pacient ešte nepociťuje žiadne ťažkosti.
V takejto situácii je najdôležitejšie, aby sa človek nepokúšal stanoviť si diagnózu sám, ale zároveň neodkladal ďalšie vyšetrenia. Prvý výsledok spravidla iba naznačuje, že určitý nález je potrebné dôkladnejšie preskúmať.
Pojem nádor sám osebe nie je totožný s rakovinou. Nádorom sa označuje tkanivový útvar vznikajúci v dôsledku abnormálneho množenia buniek, ktorý môže byť nezhubný alebo zhubný. Zhubný nádor môže prerastať do okolitých tkanív a v niektorých prípadoch sa môže rozšíriť aj do ďalších častí organizmu. Na presné určenie charakteru nálezu sú preto potrebné ďalšie vyšetrenia.
Prečo je potrebných viacero vyšetrení?
Pacient je od všeobecného lekára alebo špecialistu, ktorý vykonal prvé vyšetrenie, spravidla odoslaný do ďalšej odbornej starostlivosti. Konkrétny postup závisí od toho, ktorého orgánu sa nález týka. Diagnostický proces môže koordinovať onkológ, chirurg, gynekológ, gastroenterológ, urológ, pneumológ, hematológ alebo iný špecialista.
Lekár podrobne zisťuje:
- kedy sa ťažkosti začali;
- aké ochorenia a liečbu pacient v minulosti absolvoval;
- či sa podobné ochorenie vyskytlo v rodine;
- aké lieky pacient užíva;
- aký je jeho celkový fyzický stav.
Následne môžu byť vykonané laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia. V závislosti od konkrétneho ochorenia môže byť potrebný ultrazvuk, röntgen, mamografia, CT, magnetická rezonancia, endoskopické vyšetrenie alebo v určitých prípadoch PET/CT. Pomocou týchto vyšetrení môžu lekári určiť umiestnenie a veľkosť nálezu, jeho vzťah k okolitému tkanivu a zistiť, či sú zmeny prítomné aj v iných častiach tela.
Laboratórne výsledky poskytujú dôležité informácie o krvnom obraze, funkcii pečene a obličiek, ako aj o tom, akú záťaž je organizmus schopný zvládnuť. Samotné krvné vyšetrenie však spravidla nedokáže spoľahlivo potvrdiť ani vylúčiť rakovinu. Nádorové ochorenie môže byť prítomné aj pri normálnych laboratórnych výsledkoch a odchýlky v hodnotách môžu byť spôsobené aj nenádorovými ochoreniami.
Čo v skutočnosti ukazujú nádorové markery?
Mnohí pacienti by si želali, aby sa z jednoduchého odberu krvi dalo rýchlo a jednoznačne zistiť, či majú zhubné ochorenie. Nádorové markery však vo väčšine prípadov nefungujú ako jednoduchý „test na rakovinu“.
Niektoré nádorové markery môžu pomôcť:
- pri zostavovaní celkového diagnostického obrazu;
- pri určovaní typu ochorenia alebo jeho predpokladaného správania;
- pri výbere liečby;
- pri sledovaní účinnosti terapie;
- pri sledovaní možného návratu ochorenia.
Ich zvýšená hodnota sama osebe nepotvrdzuje prítomnosť rakoviny. Rovnako ani normálna hodnota nedokáže ochorenie vo všetkých prípadoch vylúčiť.
Výsledky nádorových markerov sa preto musia vždy hodnotiť spolu s ďalšími nálezmi, napríklad so zobrazovacími a histologickými vyšetreniami. Väčšina tradičných nádorových markerov nie je vhodná na všeobecný skríning rakoviny u ľudí bez príznakov.
Najdôležitejšie odpovede poskytuje histologické vyšetrenie
Pri väčšine solídnych nádorov je potrebná biopsia, teda odber vzorky tkaniva. Vzorku možno získať pomocou ihly, endoskopického zákroku alebo počas operácie. Patológ následne bunky vyšetrí pod mikroskopom a určí, či ide o nezhubnú alebo zhubnú zmenu.
Histologické vyšetrenie však môže poskytnúť oveľa viac informácií. Dokáže ukázať:
- o aký typ nádoru ide;
- z akého tkaniva alebo orgánu pravdepodobne pochádza;
- akú má tendenciu k rastu;
- aké charakteristické bielkoviny alebo receptory obsahuje;
- či sú prítomné molekulárne alebo genetické zmeny, na ktoré možno cielene pôsobiť liečbou.
Imunohistochemické vyšetrenia a analýza biomarkerov dnes zohrávajú kľúčovú úlohu pri mnohých typoch nádorov. Dva nádory, ktoré zdanlivo vznikli v rovnakom orgáne, sa môžu z biologického hľadiska výrazne odlišovať, a preto nemusia reagovať na rovnakú liečbu. Podrobné vyšetrenia umožňujú lekárom vyberať terapiu nielen podľa miesta vzniku nádoru, ale aj podľa jeho vnútorných biologických vlastností.
Čakanie nemusí znamenať nečinnosť
Obdobie diagnostiky patrí pre pacienta často k najťažším etapám celého procesu. Medzi jednotlivými vyšetreniami, odberom vzorky a konečným histologickým výsledkom môžu uplynúť dni alebo týždne. Pacient môže ľahko nadobudnúť pocit, že čas plynie, zatiaľ čo sa „nič nedeje“.
V skutočnosti sa práve počas tohto obdobia vytvára podrobná mapa ochorenia, bez ktorej by nebolo možné pripraviť bezpečný a účinný liečebný plán. Nestačí vedieť, že ide o zhubné ochorenie. Je potrebné určiť:
- jeho presný typ;
- rozsah ochorenia;
- biologické vlastnosti;
- akú liečbu môže pacient bezpečne absolvovať.
To však neznamená, že každé oneskorenie je prijateľné. Diagnostika musí prebiehať organizovane a bez neodôvodneného odkladania, pretože včasné odhalenie ochorenia a začatie liečby zlepšujú pri mnohých druhoch nádorov výsledky liečby. Ak pacient nevie, kedy ho čaká ďalšie vyšetrenie, nedostáva dostatočné informácie alebo sa jeho príznaky zhoršujú, mal by čo najskôr kontaktovať zdravotnícke pracovisko, ktoré zabezpečuje jeho starostlivosť.
O liečbe už nerozhoduje iba jeden lekár
Jedným z najdôležitejších bezpečnostných prvkov modernej onkologickej starostlivosti je multidisciplinárny prístup. Znamená to, že zdravotný stav pacienta neposudzuje iba jeden lekár, ale spoločne ho vyhodnocujú odborníci z viacerých medicínskych oblastí.
Súčasťou onkologickej komisie alebo multidisciplinárneho tímu môžu byť:
- klinický onkológ;
- onkochirurg;
- radiačný onkológ;
- rádiológ;
- patológ;
- špecialista zameraný na konkrétny orgán;
- klinický farmaceut;
- podľa potreby aj genetik, dietológ, psychológ alebo iný odborník.
Tím preskúma zobrazovacie snímky, laboratórne výsledky a histologický nález a následne vypracuje odborné odporúčanie. Liečebný plán sa zostavuje na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov a medzinárodných odborných odporúčaní. Zohľadňuje sa však aj:
- vek pacienta;
- celkový zdravotný stav;
- pridružené ochorenia;
- schopnosť znášať liečbu;
- životná situácia;
- osobné potreby pacienta.
Pacient teda nie je iba ďalšou zastávkou na pomyselnom výrobnom páse. Cieľom je navrhnúť liečbu, ktorá nebude účinná len teoreticky, ale bude vhodná a prijateľná aj pre konkrétneho človeka.
Operácia nemusí byť vždy prvým krokom
V minulosti sa mnohí pacienti domnievali, že po odhalení nádoru musia čo najrýchlejšie podstúpiť operáciu. Pri niektorých ochoreniach je chirurgické odstránenie nádoru skutočne prvým a najdôležitejším spôsobom liečby. V iných prípadoch však môže byť účinnejšie, ak operácii predchádza liečba liekmi alebo ožarovanie, ktoré môžu zmenšiť veľkosť nádoru.
Medzi hlavné možnosti liečby patria:
- Chirurgická liečba, ktorej cieľom je úplné alebo čo najrozsiahlejšie odstránenie nádoru.
- Rádioterapia, ktorá využíva vysokoenergetické žiarenie na poškodenie nádorových buniek.
- Chemoterapia, ktorá pomocou liekov ničí alebo brzdí rýchlo sa deliace bunky.
- Hormonálna liečba, ktorá môže pri niektorých nádoroch prsníka a prostaty blokovať hormonálne vplyvy podporujúce rast nádoru.
- Cielená liečba, ktorá pôsobí na konkrétne molekulárne zmeny v nádorových bunkách.
- Imunoterapia, ktorá podporuje alebo posilňuje schopnosť imunitného systému bojovať proti nádorovým bunkám.
Pacient môže postupne alebo súčasne absolvovať viacero druhov liečby. Ich vhodné poradie a kombinácia vždy závisia od presných vlastností ochorenia.
Cieľ liečby nie je u každého pacienta rovnaký
V skorých štádiách ochorenia je v mnohých prípadoch cieľom liečby úplné vyliečenie. V iných situáciách môže byť cieľom:
- zastaviť alebo spomaliť rast nádoru;
- dlhodobo udržiavať ochorenie pod kontrolou;
- zmierniť ťažkosti;
- zachovať čo najlepšiu kvalitu života.
Ide o dôležitý rozdiel. Nevyliečiteľné ochorenie nemusí byť neliečiteľné. Niektoré pokročilé nádorové ochorenia možno vhodnou terapiou dlhodobo udržiavať pod kontrolou, pričom pacient môže viesť aktívny a plnohodnotný život. Možnosti liečby sa neustále rozširujú a dnes sú dostupné aj cielené a imunologické terapie, ktoré v minulosti neexistovali.
Pacient v tomto procese nie je sám
Diagnóza môže vyvolať šok, strach, hnev, neistotu alebo dokonca úplné emocionálne ochromenie. Nie je to prejav slabosti, ale prirodzená ľudská reakcia. Pacient si nemusí zapamätať všetky informácie počas jediného rozhovoru a nemusí celú cestu absolvovať sám.
Pomôcť môže, ak si pred návštevou lekára zapíše svoje otázky, počas rozhovoru si robí poznámky alebo si so sebou vezme blízku osobu. Dôležité je, aby mal k dispozícii lekára alebo odborný tím, ktorý má prehľad o celom procese a koordinuje jednotlivé kroky. Významnú oporu môžu poskytnúť aj rodina, priatelia, pacientské podporné skupiny a onkopsychológovia.
Strach po stanovení diagnózy často zosilňuje neznáme. Spoľahlivé a zrozumiteľné informácie preto nie sú iba odbornou záležitosťou, ale aj súčasťou psychického bezpečia pacienta. Internetové diskusné fóra a individuálne príbehy však nemôžu nahradiť vysvetlenie ošetrujúceho lekára, pretože neexistujú dvaja úplne rovnakí pacienti ani dva nádory zhodné vo všetkých svojich vlastnostiach.
Najdôležitejšie posolstvo: diagnóza rakoviny neznamená stratu nádeje
Nádorové ochorenie je vážny zdravotný stav, ktorý nemožno podceňovať. Rovnako dôležité je však vyhnúť sa mylnej predstave, že diagnóza automaticky znamená rozsudok smrti.
Lekári dnes:
- dokážu oveľa presnejšie určiť, s akým ochorením majú do činenia;
- majú k dispozícii viacero možností liečby;
- prijímajú terapeutické rozhodnutia na základe spoločných poznatkov viacerých odborníkov;
- môžu v čoraz väčšom počte prípadov prispôsobiť liečbu individuálnym vlastnostiam nádoru;
- majú podstatne širšie možnosti zmierňovania vedľajších účinkov než v minulosti.
Diagnóza preto nepredstavuje koniec cesty, ale začiatok komplexného liečebného procesu, ktorý sa vytvára krok za krokom. Pacient nemusí poznať všetky odpovede už v prvý deň. Stačí sa sústrediť na najbližší krok:
dostať sa k správnemu odborníkovi, absolvovať potrebné vyšetrenia, pýtať sa a umožniť odbornému tímu, aby pripravil presný liečebný plán.
Strach je pochopiteľný. Nádej má však dnes pevnejšie odborné základy než kedykoľvek predtým.
(lk), fotky: Nemocnica AGEL Komárno
