V utorok popoludní som sa zúčastnil online konferencie, ktorej ústrednou témou bola budúcnosť Grónska. Impulzom pre toto podujatie bolo kontroverzné vyhlásenie Donalda Trumpa, že Spojené štáty americké by chceli odkúpiť Grónsko. Toto vyjadrenie vyvolalo pobúrenie nielen v Dánsku, ale aj v celej Európe.
Konferenciu organizoval Európsky dom, pričom svoje názory, emócie a obavy prezentovali traja dánski a jeden grónsky občan. Aj keď podujatie nepredstavovalo oficiálne stanovisko, účastníci jednoznačne a pevne formulovali svoje postoje. Mená rečníkov nebudem uvádzať, namiesto toho sprostredkujem ich myšlienky.
Jeden z nich označil situáciu za tzv. „horúci zemiak“: „Ovládnutie Grónska je americkým snom už 150 rokov. Trumpovo vyjadrenie nás šokovalo. Mysleli sme si, že Spojené štáty budú rešpektovať predpisy OSN a medzinárodné právo. Sme veľmi sklamaní, čo sa dozvedáme za posledné dni. Dánsko vždy považovalo Ameriku za priateľa, ale teraz sa naša dôvera otriasa v základoch.“
Ďalší dánsky účastník uviedol, že ho Trumpove plány neprekvapili. „V Dánsku o tom hovorí dnes každý, premiérka čelí v súčasnosti veľkému tlaku,“ poznamenal.
Tretí dánsky rečník vyjadril obavy z historických paralel: „Táto situácia strašidelne pripomína 30. roky minulého storočia, keď svet ovládali diktátori. Čo sa stane, ak USA obsadia Grónsko? Budú tam presadzovať svoju kultúru, školstvo a zdravotníctvo? Nemohlo by to dopadnúť dobre. Môj vnuk žije na Grónsku a mám veľké obavy o jeho budúcnosť.“
Grónsky rečník zdôraznil: „Aj keď Grónsko patrí pod dánsku správu, nechceme byť ani Dánmi, ani Američanmi. Chceme zostať Grónčanmi.“
Toto posolstvo zaznelo jasne a jednoznačne: obyvatelia Grónska si chcú sami rozhodovať o svojej budúcnosti bez ohľadu na záujmy veľmocí, ktoré proti sebe stoja v pozadí.
Grónsko, najväčší ostrov na svete, ktorý je autonómnym územím Dánska, sa v poslednej dobe opäť dostal do centra medzinárodnej pozornosti. Donald Trump, prezident USA, nedávno vyhlásil, že Spojené štáty považujú vlastníctvo a kontrolu nad Grónskom za nevyhnutnú z hľadiska národnej bezpečnosti a globálnej slobody. Po tomto vyhlásení Trump vymenoval Kena Howeryho za nového amerického veľvyslanca v Dánsku, ktorý predtým pôsobil vo Švédsku.
Záujem USA o Grónsko nie je ničím novým. Už v roku 2019 americký prezident Trump navrhoval kúpu ostrova, čo vtedy spôsobilo diplomatické napätie medzi Dánskom a Spojenými štátmi. Najnovšie vyhlásenia však situáciu ešte viac vyostrili, najmä keď Trump nevylúčil ani možnosť použitia vojenskej sily na získanie ostrova.
Dánski a grónski lídri Trumpove návrhy jednoznačne odmietli. Predseda vlády Grónska Múte Egede vyhlásil: „Grónsko je naše. Nie sme na predaj a nikdy nebudeme. Nesmie sa stratiť naša dlhá cesta za slobodou.“ Dánska premiérka Mette Frederiksen tiež zdôraznila, že Grónsko nie je na predaj a že záujem USA je „absurdný“ a „neprípustný“.
Grónski obyvatelia sa taktiež jednoznačne stavajú proti myšlienke americkej anexie. Podľa prieskumu verejnej mienky 85 % Grónčanov odmieta, aby sa ostrov stal súčasťou Spojených štátov, pričom iba 6 % by takúto možnosť podporovalo.
Dánsko na situáciu zareagovalo oznámením, že výrazne zvýši svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde, najmä na Grónsku. Plánuje investovať 14,6 miliardy dánskych korún (približne 1,95 miliardy eur) na posilnenie obrany tohto regiónu. Súčasťou plánov je nákup troch nových arktických vojenských lodí, dvoch dronov s dlhým doletom a satelitov na zlepšenie monitorovania.
Trumpove vyhlásenia vyvolali znepokojenie aj na medzinárodnej úrovni. Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil význam neporušiteľnosti hraníc a princípov medzinárodného práva, ktoré platia pre všetky krajiny bez ohľadu na ich geografickú polohu.
Zhrnuté, Trumpove vyjadrenia o možnom získaní Grónska spôsobili vážne diplomatické napätie a vyvolali otázky týkajúce sa medzinárodného práva, suverenity a geopolitických záujmov. Vývoj situácie zostáva neistý a pravdepodobne bude nasledovať ďalšie diplomatické rokovania a reakcie na medzinárodnej scéne.
(lk), fotografie: pixabay, freepik
