Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vidí budúcnosť dopravy v koľajovej doprave a výstavbe prestupných terminálov.
„Podiel individuálnej automobilovej dopravy v kraji je 73 percent, kým verejná osobná a nemotorová doprava tvorí len 27 percent. Keďže Bratislava predstavuje kľúčový dopravný uzol, vytvára sa veľký tlak na existujúcu infraštruktúru vo vzťahu k toku tovarov a služieb nielen pre potreby kraja, ale aj celého Slovenska. Ide teda o problém celoštátneho významu,“ vysvetľuje predseda BSK Juraj Droba.
Doprava je jedným z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia, pričom viac ako 60 percent vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu. „Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40 percent z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR,“ poznamenala hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Chýbajú tiež mestské cyklotrasy
V kraji chýbajú obchvaty menších miest a obcí, ktoré by boli napojené na TEN-T koridory. „Najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí D1 diaľnice v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. Denne tadiaľto prejde až 25-tisíc áut,“ doplnila.
Kapacita najvyťaženejších železničných úsekov v kraji je saturovaná na viac ako 86 percent. Nízka atraktivita verejnej osobnej dopravy je spôsobená najmä chýbajúcou infraštruktúrou a slabým prepojením jednotlivých druhov dopravy. Chýbajú aj mestské cyklotrasy.
„Riešením je jednoznačne podpora koľajovej dopravy. Vlaky a električky nestoja v zápchach, sú preto efektívnejšie a cestujúci nemusia hľadať miesto na parkovanie. O trvalej udržateľnosti nehovoriac. Kľúčovými opatreniami v kraji sú modernizácia a skapacitnenie železničnej a električkovej dopravy, vrátane vybudovania prestupných terminálov,“ skonštatovala riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová.
Projekty myslia aj na záchytné parkoviská
BSK identifikoval v tomto programovacom období tri priority v oblasti koľajovej dopravy. Prvou je modernizácia a skapacitnenie dopravnej siete v rámci dopravného uzla Bratislava. Druhou je modernizácia a skapacitnenie železničných tratí číslo 130 v smere na Senec a 131 v smere na Dunajskú Stredu, vrátane budovania prestupných terminálov a záchytných parkovísk.
Poslednou je modernizácia a rozširovanie električkovej siete s napojením na železničnú infraštruktúru.
„Ružinovská električková radiála by sa mala v budúcnosti prepojiť s terminálom Ružinov, odkiaľ jazdia vlaky v smere na Komárno, Petržalku aj na stanice Bratislava – Nové Mesto a na hlavnú stanicu. Dúbravská električková radiála by mala byť predĺžená až k terminálu Bory, odkiaľ vedie trať do Kútov,“ uviedla hovorkyňa BSK.
Bratislavský kraj plánuje aj výstavbu obchvatov okresných miest a obcí s najvyššou intenzitou dopravy.
Bez externých zdrojov hrozí kolaps
„Úplnou prioritou je vybudovanie obchvatu obcí v regióne Malokarpatska, ktorého prvá etapa je už vo výstavbe. Na jeho kompletné dokončenie však budú potrebné prostriedky z eurofondov v objeme desiatok miliónov eur,“ vysvetlila Forman.
Dôležitým opatrením je aj budovanie cyklotrás v rámci obcí a miest, ktoré významne prispejú k zníženiu podielu individuálnej automobilovej dopravy v kraji. Tie by mali byť napojené aj na terminály integrovanej osobnej prepravy.
„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. V opačnom prípade hrozí Bratislavskému kraju, ako aj susedným krajom kolaps,“ uzavrel Juraj Droba.
