Keď som zistil, že v kine uvádzajú film o Ferrari, potešil som sa. Aj kvôli tomu, že hlavným hrdinom je Adam Driver, ktorý sa niekoľkokrát preslávil, ako talentovaný herec v a žne úspechy z filmovej kinematografie doteraz.
Rýchlostný cirkus, talianske prostredie, ľudia, jedlo, futbal a burácajúce sa motory poháňané býkmi, mi poskytli vynikajúcu zábavu.
Aj trailer naznačoval životopisnú drámu, ktorá by mohla roztrhať srdce citlivých divákov, no ani asfalt nebude ušetrený, pretože každý pozná meno Ferrari.
Michael Mann, i keď sa nepovažuje za veľmi plodného režiséra, urobil naozaj výnimočný film. Hackovať najnovší film vôbec nebolo potrebné, pretože Michael Mann ho sfilmoval sám svojou tvrdou prácou. Okrem toho má v portfóliu aj filmy z predošlých rokov, ako napríklad Posledný Mohykán, ktorý je aj jeden z mojich obľúbených, alebo Heat (Neľútosný súboj) s bonusovým obsadením Al Pacina a DeNira.
Po jeho predchádzajúcom kyber zločineckom filme Blackhat z roku 2015 sme mohli očakávať niečo ešte lepšie. A konečne to prišlo: Film s názvom Ferrari.
Divák, ktorý si kúpi lístok na dlhý 130 minútový film s očakávaním, že motory budú explodovať vpredu aj vzadu, bude žiaľ sklamaný.
Film ukazuje časť života legendárneho Enza Ferrariho podľa románu od Brocka Yatesa. Vráti Vás do 50. rokov, kedy je kríza všade navôkol a dolce vita je ďaleko. Firma je na pokraji krachu. Enzo je v osobnej kríze a továreň je na kolenách. Unášanie sa s prílivom mnohých udalostí. Množstvo hádok so ženou Penélope Cruz, dvojitý život ukrytý pred novinármi, milenec a syn v úkryte na vidieku.
Mann bravúrne vykresľuje bizarnú životnú situáciu. Smútok, hádky, pohŕdanie a hnev tvoria dramatické nálady a situácie, ktoré skutočne zasahujú do najhlbších kútov duše. Je to predovšetkým dráma, ako sa patrí.
Samozrejme, okrem možnosti sledovať momenty z temného súkromného života Ferrari nemožno prehliadnuť ani líniu automobilov.
V roku 1957 bola spoločnosť v takom zlom stave, že musela uzavrieť partnerstvo s inou automobilkou, aby sa vyhla bankrotu. Na druhej strane tu je veľká úloha z hľadiska prežitia: vyhrať Mille Miglia, 1600 km maratón naprieč Talianskom. Tu prichádzajú na scénu očakávané autá, burácajúce motory. Adrenalín, pôžitok, ktorý nemá obdobu. Autentické prostredie, nádherná krajina, hukot pretekárskych áut, súboje pilotov s autom a podmienky, za doprovodu skvelej zvolenej hudby, takmer kráľovskej. To všetko film nesie.
Poďme sa teraz venovať hereckým výkonom dvoch hlavných postáv: maskéri si svoju prácu urobili profesionálne, keď „urobili“ z Enza šesťdesiatnika. Vodič vyzerá dobre s uhladenými sivými vlasmi, neodmysliteľnými slnečnými okuliarmi a malým bruškom. Nebol som sklamaný z jeho hry, bola presne taká, ako mala byť. V tomto filme ma však zaujala iná postava, ako titulná. Penélope Cruz, ktorá hrá manželku Lauru Ferrari, nie je ďaleko od konca cesty do šialenstva. Smútiaca, po celý čas zababušená a ponižovaná manželka, ktorá odmieta pustiť 48-mičku, podáva fantastický výkon.
Prečo? Ak sa pozriete, bude to jasné. A nie len to. Film určite odporúčam tým, ktorí sú zvedaví nielen na preteky a adrenalín, ale aj na zápasy Enza Ferrariho a jeho búrlivý osobný život.
Ohnivočervené Ferrari trhajúci sa asfalt v najvyššej rýchlosti, nielen na cestách, ale aj v kine Tatra…
(ha)
