Kedysi mala zábava vlastnú kultúru. Párty neboli len programom na piatkový večer, ale spoločenským zážitkom a miestom, kde ľudia chceli jednoducho byť. Hudba, atmosféra a spoločnosť. Kluby a domáce párty mali svoju identitu a aj istú prestíž. Byť medzi ľuďmi, ktorých ostatní poznali a radi s nimi trávili čas, niečo znamenalo.
Dnes žijeme v úplne inom svete.
Moderný nočný život je často skôr formou úniku než spoločenským zážitkom. Hookup culture, teda kultúra rýchlych, nezáväzných vzťahov, úplne zmenila spôsob, akým mladí ľudia premýšľajú o zábave, intimite a jeden o druhom. Za zábavou sa čoraz častejšie objavuje samota, neistota a citová „prázdnosť“.
Opýtal som sa dvoch mladých ľudí vo veku okolo dvadsať rokov, ako vnímajú túto tému.
Bernadett, 21-ročná vysokoškoláčka, hovorí, že zmena je viditeľná na prvý pohľad:
„Podľa môjho názoru bola zábava pred 10 až 20 rokmi skôr spoločenským zážitkom. Dnes je však jedným z nástrojov rebélie mladých ľudí.“
Podľa nej veľa vypovedá aj to, aké mladé vekové skupiny sa dnes pravidelne objavujú v podnikoch.
„Na základe mojich skúseností možno dnes v zábavných podnikoch stretnúť aj 13- či 14-ročné deti, no väčšina sa pohybuje okolo 16 rokov. Pre nich je zábava o zakázanej konzumácii alkoholu a o vymanení sa spod rodičovskej kontroly.“
Dnešní mladí vyrastajú vo svete, v ktorom je všetko rýchlejšie, povrchnejšie a dostupnejšie, obzvlášť v oblasti medziľudských vzťahov.
Benjamin, 20-ročný mladík, si myslí, že dnešný nočný život už v skutočnosti nie je ani tak o zábave, ako skôr o úniku pred sebou samým.
„Dnešný nočný život je vystavaný na individuálnom úniku.“
Ako príklad uvádza náladu súčasnej hudby:
„Stačí si vypočuť text dnešnej piesne. Sú o užívaní návykových látok, o sklamaniach v láske, niekedy sa v nich spomínajú dokonca aj rodinné problémy.“
A skutočne, akoby celá moderná kultúra zábavy bola kolektívnym otupovaním citov. Hluk, dav, alkohol a nezáväzné vzťahy často človeka neoslobodzujú, ale skôr otupujú. Na jeden večer potlačia prázdnotu, ktorú je cez deň ťažšie ignorovať.
Hookup culture presne na tento duševný stav nadväzuje.
Rýchle vzťahy sa na prvý pohľad javia ako sloboda. Bez zodpovednosti, bez záväzkov, bez rizika zranenia. Lenže to je iba povrch. Väčšina ľudí v skutočnosti netúži po úplne povrchných vzťahoch, len sa bojí toho, čo prináša hlbšie puto.
Benjamin to pomenoval prekvapivo úprimne:
„V skutočnosti nikto nehľadá stopercentne povrchný vzťah. Ak niekto túži po známostiach na jednu noc, často iba hľadá niečiu intimitu a pocit blízkosti. Chce, aby bol v niečích očiach výnimočný, aj keď iba na jeden večer.“
To je azda najväčší paradox hookup culture: ľudia hľadajú intimitu vo vzťahoch, ktoré sa práve hĺbke intimity snažia vyhnúť.
Podľa Bernadett je jedným z najväčších problémov dnešnej generácie to, že ľudia už na sebe navzájom nelipnú tak ako kedysi.
„Nevydržia vo vzťahoch tak, ako to bolo typické kedysi, a preto zažívajú oveľa viac sklamaní. Nasadia si pancier a hľadajú rýchle, nezáväzné spojenia, v ktorých sa nemôžu zraniť.“
Tento „pancier“ je dnes už takmer generačným javom. Každý sa chce s niekým spojiť, no zároveň sa každý bojí pustiť niekoho k sebe príliš blízko. Preto sú vzťahy čoraz kratšie, rýchlejšie a neisté.
Obrovskú úlohu v tom zohrávajú aj sociálne siete.
Bernadett vníma digitálny svet ako niečo, čo medziľudské vzťahy zároveň uľahčuje aj ničí:
„Je oveľa jednoduchšie zoznamovať sa, mladí pred sebou vidia oveľa viac možností, a preto oveľa ľahšie ukončujú svoje existujúce vzťahy.“
Benjamin pomenoval úlohu sociálnych médií ešte priamočiarejšie:
„Sociálne médiá pomáhajú vzťahom vzniknúť. Od tej chvíle ich už len brzdia.“
Podľa neho sa skutočný vzťah nedá vybudovať iba zo správ:
„Skutočný, úprimný vzťah môže vzniknúť len prostredníctvom spoločných zážitkov a spoločne stráveného času.“
A možno práve tu sa nachádza koreň problému. V dnešnom svete je všetko okamžité. Okamžité odpovede, okamžitá pozornosť, okamžitý dopamín. Lenže ľudské puto takto nefunguje. Hlboké vzťahy sú pomalé. Niekedy nepohodlné. Vyžadujú si čas, trpezlivosť a prítomnosť.
Podľa Benjamina je preto nebezpečné aj nadmerné idealizovanie slobody:
„Po slobode prichádza neistota.“
Podobne to vníma aj Bernadett:
„Príliš veľká sloboda so sebou prináša aj citovú vypätosť. Treba nájsť rovnováhu.“
A hoci čoraz viac ľudí vyhľadáva rýchle vzťahy, mnohí stále veria, že existuje aj niečo hlbšie.
„Určite sa dá vytvoriť pomalý, intímny vzťah,“ hovorí Benjamin.
„Sú veci, ktoré treba v živote robiť pomaly. Vzťah je jednou z nich.“
Aj podľa Bernadett je ešte možné nájsť skutočné puto, len je to dnes ťažšie:
„Dá sa to, ale dnes je to čoraz zriedkavejšie a náročnejšie. Treba na to nájsť správnych ľudí.“
Možno práve toto je na celej modernej kultúre zábavy najsmutnejšie. Že hoci sa všetko točí okolo spojenia – párty, alkohol, hudba, sexualita, sociálne siete – v skutočnosti je pre nás čoraz ťažšie sa naozaj jeden s druhým spojiť.
Kluby sú plné ľudí, a predsa sa mnohí cítia osamelo.
Pretože hookup culture napokon nie je o sexe. Je o tom, že jedna generácia sa pokúša nejakým spôsobom priblížiť k sebe navzájom, no zároveň sa desí zranenia.
A možno práve preto je noc taká hlučná. Lebo často už len tak dokážeme prehlušiť to, čo cez deň možno až príliš jasne „počujeme“ sami v sebe.
(MKI)
