Návrat do detstva? Herný dom pre dospelých? Komunita introvertných veľkých detí? Komárňanský Klub spoločenských hier je tým všetkým! A akí zaujímaví ľudia (plus jeden pes) navštevujú „Pivnicu“ pri Anglickom parku? Otvorili ju 15. marca.
„Je to kvalitné trávenie voľného času. V Komárne nahrádzame veľkú medzeru toho, čo tu ešte nie je,“ rozpráva nám dolu v pivnici Gábor Kacz. Jeden z hlavných členov tímu, ktorý to tu vedie.
Potom nahlas uvažuje, že podľa veľkosti priestoru a počtu stolov sú momentálne najväčší pomedzi Bratislavou a Győrom. Tento mladý intelektuál navštevuje takéto kluby už 20 rokov a zúčastnil sa aj majstrovstiev Európy v stolových vojnových hrách.
„Priestor má 200 m², klub vznikol z občianskej iniciatívy,“ vysvetľuje „šéf“, a dodáva, že spoločenské hry prešli od čias hry „Človeče, nehnevaj sa!“ obrovskými zmenami.
Dvesto hier na policiach
„Aj ľudia, ktorí sa neradi ukazujú na verejnosti sa tu vedia vynájsť a „otvoriť“ sa medzi sebou. Popoludní príde aj mama a potom sme tu často až do noci, či až do rána,“ hovorí Noémi Buchlovics, jedna z hráčok. Nachádzame sa v Komárňanskom Klube spoločenských hier. Pred nami sú štyri miestnosti – jedna pre spoločenské hry, jedna pre hry na hrdinov, tretia pre vojnové hry a štvrtá podľa potreby. Klub vytvorila partia priateľov. Mladí muži vo veku dvadsať až tridsať rokov. Títo mladí ľudia sú: Gábor Kacz, Máté Kucsera, Richárd Molnár, Ákos Nagy a Bence Patus, ktorí mali jeden veľký sen a ktorý sa im podaril zhmotniť do reality.
„Predtým sme sa cez víkendy stretávali a hrávali v Pivničnom klube. Keď prevádzkovateľ skončil a vrátil priestor mestu, hneď sme konali. Sadli sme si, porozprávali sa a pustili sa do toho,“ spomína Gábor. Počas rozhovoru sa dozvedáme, že na policiach je viac, ako dvesto druhov spoločenských hier a to je len začiatočná výbava.
„V každom dospelom žije „akési dieťa“ rozpráva Bence Patus, je to ďalší z organizátorov klubu, ktorý je tiež počas klubových dní celý deň s nami . Čiastočne preto, že rád hrá, a čiastočne preto, že ako organizátor musí.
„Teraz máme klub otvorený aj v stredu popoludní, takže z týždňa nám to zaberie už dva dni. Bojové hry, či Pán prsteňov zahŕňajú aj modelovanie, lepenie a maľovanie figúrok. Máme špeciálny kútik na maľovanie. Niektorí chodia len práve kvôli tejto aktivite,“ prezrádza Bence.
„Chcel by som napísať vlastnú hru na hrdinov. Existujú na to pravidlá a v rámci nich vytvorím vlastný príbeh, ktorý budeme hrať v skupine. Pre mňa nejde o únik, ale o naplnenie iných potrieb. Pozerať sa na svet inak, vnímať iné problémy a rozvíjať svoje strategické schopnosti, napr.: ako v šachu. Len s viacerými pravidlami, modelmi a aktívnym herným prostredím,“ vysvetľuje Ákos Nagy, jeden z pätice zakladateľov.
Chuť kazematy
„Už trinásť rokov sa zaujímam o anime, mangu a podobné subkultúry,“ rozpráva Barbara Morvay Kardos, predavačka v kníhkupectve, oblečená, ako elf. Jej kostým je z anime „Chuť kazematy“ (kazematy – podzemné, často klenuté chodby vnútri murovanej konštrukcie opevnení, či obranných systémov. Obvykle sa stavali na prízemí, alebo pod úrovňou terénu a slúžili na streleckú obranu, ako sklady zbraní a ubytovne pre vojakov, príp. ako väzenie). Čiže sa tu rozprávame o akejsi skupine dobrodruhov, ktorí zostúpia do tzv. kazematy a keďže nemajú peniaze na výstroj a jedlo, sú nútení jesť príšery, ktoré stretnú. Oproti nej sedí komárňanka Mónika Kliment, ktorá je v Klube spoločenských hier po prvý raz. Pozná sa s Barbarou. „Chodievame spolu na fantasy akcie, niekedy sa aj ja prezlečiem. Som fanúšičkou fantasy kníh, rada sa vžívam do rolí iných hrdinov. Teraz plánujem kostým Percyho Jacksona na podujatie v máji v Budapešti,“ ako nám prezrádza plány do budúcnosti, oči jej žiaria.
Pri inom stole hrajú hru s názvom „Letecká spoločnosť“. „Do klubu chodím od decembra minulého roka, ale o skupine som počul už predtým. Všimol som si, že ľudia si klub obľúbili a počet členov každým týždňom rastie,“ hovorí Gusztáv Halász. „Priviedla ma sem kartová hra Magic. Myslela som, že sa to nikdy nenaučím, ale už mi to ide celkom dobre,“ pridáva sa Noémi Buchlovics. Obaja si myslia, že atmosféra je výborná a spoločenské hry, ktoré podporujú komunikáciu, sú skvelé na zoznamovanie sa.
Hra trpezlivosti
„Trpezlivosť máme,“ smeje sa mladík z Komárna. Je to Csaba Erdélyi, ktorý maľuje figúrky. „Človek si sadne, začne maľovať a na nič iné nemyslí. Je to skutočný relax,“ dodáva. Farba, ktorú používajú na miniatúry, je špeciálny materiál. Niektoré dodávajú kovový lesk. „Maľujem aj doma,“ hovorí Altea Hegyi. „Aj malá armáda sa skladá z veľkého množstva figúrok,“ dodáva.
V ďalšej miestnosti dvaja mladíci hrajú bitku z Pána prsteňov na hernom stole. „Začal som s tým minulý rok v lete,“ hovorí Márk Angyal z Kolárova. „Existuje kniha, ktorá popisuje bojiská, cieľ boja a ako hru vyhrať. Dôležitou pomôckou je meracie pásmo, ktorého používanie má tiež pravidlá,“ spomína. Denis Molnár z Komárna prikyvuje. „Páči sa mi to viac, ako klasické kartové hry. Nie je to jednoduché, aj ja hrám od minulého leta. Jedna bitka trvá jednu hodinu a tridsať minút. Soboty sú na to. Po náročnom týždni sem prídeme a vypneme,“ vysvetľuje.
Stredoveké fantasy z Rozprávkovej krajiny
Kardos Péter z Brestovca sa venuje hrám na hrdinov už desať rokov. V tretej miestnosti práve rozpráva skupine a psovi. „Odchytím“ si ho počas prestávky. „Je to interaktívna hra, ku ktorej som napísal príbeh – stredoveké fantasy z Rozprávkovej krajiny. Víly spôsobujú problémy, ktoré treba vyriešiť. Medzitým hrá hudba z Witchera 3. Improvizujem podľa reakcií hráčov,“ vysvetľuje rozprávač, ktorý v civilnom živote pracuje, ako plánovač výroby v textilnej spoločnosti. Máté Kucsera, jeden z organizátorov, stojí pri barovom pulte so svojím psom Majlom. „Fantasy mám rád od detstva. Začal som so sériou Pána prsteňov už, ako šesť- či sedemročný.
K spoločenským hrám som sa dostal až v dospelosti. Stolové hry som objavil pred pár rokmi. Dnes som si sadol k hrám na hrdinov a Majlo prišiel so mnou. Je to moja prvá takáto hra. Majlo je dobre vychovaný psík, počas hudby zaspal. Vždy je s nami, miluje ľudí,“ hovorí jeho pán, podľa ktorého v Komárňanskom Klube spoločenských hier vždy vládne pokoj. Ľudia si sadnú, rozprávajú sa, hrajú, smejú sa a zabávajú. Je to ako v takom kultúrnom prostredí, v dobrej spoločnosti.
„Plný dom znamená pre nás tridsať až štyridsať ľudí. Stalo sa, že počas jedného dňa sa tu vystriedalo viac, ako päťdesiat ľudí. V sobotu je klubový deň oficiálne od deviatej ráno do deviatej večer. Potom už závisí od dobrej vôle denného službukonajúceho, dokedy nechá ľudí hrať. Všetkých pozývam: príďte sa pozrieť! Zaručujem, že vás to tu chytí,“ usmieva sa Gábor Kacz. Keď vystupujem z Pivnice, už viem, že sa vrátim.
(kj)
Fotky: autor
