Pamätáte si na tých šikovných, mladých ľudí, ktorí, ako tím zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Komárne obsadili druhé miesto na súťaži Gastro Erasmus v Turecku? Na tejto súťaži, ktorá sa považuje za majstrovstvá Európy v Gastre, sa študenti pripravujú aj tento rok. O tom a o mnohých ďalších veciach som sa rozprával s riaditeľom školy Viktorom Szabóom.
Bolo pre vás vždy jasné, že sa vydáte na pedagogickú dráhu?
Bývali sme blízko kúpaliska, preto som začal hrať vodné pólo. Nebol som v tom taký výnimočný talent, ako napríklad môj spoluhráč – dnes už olympijský víťaz – István Gergely. Tým pádom som si uvedomoval, že sa nebudem živiť vrcholovým športom, ale šport bol vždy súčasťou môjho života. Po gymnáziu som potreboval vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie sa. Popri telesnej výchove som si zvolil matematiku, pretože som jej rozumel, bol to ten predmet, ktorý som na základnej a strednej škole nemusel študovať, pretože mi tie riešenia výpočty jednoducho išli. Keby som sa mal dnes s mojimi skúsenosťami rozhodnúť, pravdepodobne by som si vybral to isté. Počas vojenskej služby ma skúsili prehovoriť k polícii, ale chcel som si vyskúšať prácu resp. profesiu učiteľa. Dostal som sa na Strednú odbornú školu obchodu a služieb. Na jeseň to bolo 25 rokov, čo som prekročil jej prah. Z učiteľa som sa stal zástupcom riaditeľa a neskôr riaditeľom. Mám rád túto školu a cítil som, že ako riaditeľ môžem pre ňu urobiť čosi viac!
Predpokladám, že ako si sa stal riaditeľom, učíš omnoho menej. Ako hodnotíš dnešnú generáciu študentov, zmenili sa za posledných dvadsaťpäť rokov?
Prvých 10 rokov ubehlo veľmi rýchlo, pretože deti boli oveľa aktívnejšie. Počas dňa sa športovalo viac, ako to je dnes. Zapájal som sa do rôznych hier, ako napr.: volejbal, basketbal, či futbal. V podstate som dostával plat za to, čo som aj tak miloval – za športovanie. Učiteľský plat nebol vysoký. Za posledných 15 rokov sa situácia veľmi zmenila. Hlavnú rolu v tom mala aj pandémia COVID-19. Na hodinách telesnej výchovy sme museli skúšať rôzne metódy, aby sme mladých aspoň ako tak trochu rozhýbali.
Svet sa „rozmaznal“, šport už nie je súčasťou našich každodenných životov bohužiaľ. Najlepších učiteľov telesnej výchovy by som dal do materských a základných škôl, aby vytvorili základy lásky k športu. Mnoho detí ani nevie, ktorú loptu si vybrať z koša, ak poviem, aby priniesli volejbalovú loptu… Keď som ja chodil na gymnázium, stojan na bicykle bol vždy plný, teraz tam nevidieť ani jeden bicykel, žiaci radšej spolu zaplatia za taxi, len aby nemuseli ísť pešo. Ja dodnes chodím do posilňovne trénovať a často sa ma pýtajú, či nie je nebezpečné dvíhať závažia. Vždy odpovedám, že oveľa nebezpečnejšie je byť slabý!
Aká je situácia s východiskami odborného vzdelávania? Vyberajú si vás študenti z donútenia alebo z povolania?
Na jednej strane približne 30-40 percent našich žiakov prichádza k nám, pretože sa skutočne chcú stať kuchármi, kaderníčkami, alebo kozmetičkami. Väčšina však preto, lebo ich neprijali na gymnázium alebo na priemyselnú školu. Na druhej strane rodičia vždy chcú, aby ich dieťa malo lepší, ľahší a jednoduchší život a aby dosiahlo viac. Preto si mnohí volia gymnázium, no neuvedomujú si, že s maturitou dnes ťažko nájdu prácu, v takomto prípade je vysokoškolské vzdelanie nevyhnutnosťou.
Avšak inžinierov, absolventov informatiky, odborníkov na komunikáciu alebo učiteľov maďarsko-historického odboru je nadbytok. Nehovoriac o tom, že mnohí mladí nechcú po strednej škole študovať ešte ďalších 5-6 rokov. Podľa môjho názoru by sme sa mali zamerať na to, či si po absolvovaní školy nájdete prácu. Ak sa chce študent u nás stať kuchárom, určite si nájde prácu! Radšej šťastný kuchár, čašník, kaderník alebo kozmetička, ako nešťastný diplomovaný a nezamestnaný!
Čo všetko sa zmenilo na škole, odkedy ste jej riaditeľom?
Počet žiakov vzrástol, momentálne u nás študuje 320 žiakov. Kolegovia sa už zo mňa smejú, pretože je to moja obľúbená téma. Treba si však uvedomiť, že fungujeme na základe normatívneho financovania. Na to, aby sme mohli zabezpečiť prácu pre našich zamestnancov, je potrebný dostatočný počet žiakov. Práve preto sme sa otvorili verejnosti, sme aktívni na sociálnych sieťach, zúčastňujeme sa na mnohých podujatí, naši žiaci zabezpečujú catering. Ponúkame šesť odborov: kuchár, čašník, kaderník, cukrár, kozmetička a obchodná akadémia. Posledné dva odbory sú štvorročné s maturitou, ostatné poskytujú aj nadstavbové štúdium, ktoré taktiež končí maturitou.
Samozrejme, niektorí žiaci pokračujú ďalej na vysokoškolské vzdelanie, ale prvoradé je odborné vzdelávanie. Sme dvojjazyčná škola, čo považujeme za výhodu. Aj keď nemôžeme otvoriť všetky odbory v oboch jazykoch, snažíme sa z toho využiť maximum a zabezpečiť, aby si žiaci osvojili oba jazyky, čo je dôležité pri podnikaní. V prirodzenom prostredí sa navyše ľahšie naučia aj angličtinu, alebo nemčinu, čo je dnes samozrejmosťou.
Našou oblasťou je hlavne Komárno a okolité obce. Zamestnávame skvelých odborníkov, ktorým vďačíme za to, že dnes sa žiaci tešia viac na praktické hodiny, ako na teoretické. Zúčastňujeme sa aj na medzinárodných súťažiach, kde sme naposledy mali úspech a to na Gastro EB v Turecku a pravdepodobne sa zúčastníme aj tento rok.
Aké sú najdôležitejšie plány do blízkej a vzdialenej budúcnosti?
Dosiahnuť a udržať počet žiakov okolo 400 a zabezpečiť kvalitný personál! Realizovať plány, aby sa Stredná odborná škola obchodu a služieb v Komárne stala prestížnou školou, pretože dobré remeslo je hodné diplomu. Mnohí naši žiaci začínajú pracovať už počas štúdia a budujú si vlastnú klientelu.
(sze), fotky: VSz
