Denník Aarhus Stiftstidende vo svojom februárovom článku informuje o tom, že veľký chovateľ ošípaných a realitný magnát Erik Jantzen z Bederu kupuje nehnuteľnosti v centre Aarhusu. Hoci je pre mnohých neznámy, v meste nedávno získal podiel na nehnuteľnostiach na uliciach Langelandsgade a Møllevejen.
Zaujímavosťou príbehu je, že Jantzenove peniaze údajne pochádzajú zo slovenského chovu ošípaných, konkrétne zo spoločnosti Dan-Slovakia Agrar. Po 20 rokoch predal svoj podiel v tejto firme a výnosy z predaja investoval do nehnuteľností v Aarhuse. Autor článku, Kurt Nielsen, na jeseň minulého roka navštívil Slovensko. „Ako Dán som počul mnoho kritických hlasov. Miestni ľudia mi hovorili: Dánske farmy na chov ošípaných znečisťujú našu krajinu. Šíri sa zápach, podzemná voda a potoky sú znečistené,“ píše v článku.
Nielsen poukazuje na to, že dánske firmy vlastnia 40 % slovenského chovu ošípaných a Dan-Slovakia Agrar je najväčším hráčom na trhu. Portál Pig Progress už v roku 2016 uviedol, že Dan-Slovakia Agrar je najväčším producentom ošípaných na Slovensku. Podľa vtedajších informácií spoločnosť vlastnila 6 700 prasníc a odstavčiat, 5 700 hektárov poľnohospodárskej pôdy na pestovanie krmiva a vlastnú miešareň krmiva. Dan-Slovakia Agrar zamestnáva približne 200 ľudí, z ktorých 50 pracuje v chove ošípaných.
Dánsky novinár tiež upozorňuje, že miestni obyvatelia (teda tí, ktorí žijú na Slovensku) sa ostro stavajú proti plánom na otváranie nových fariem a chovných hál. „Na viacerých miestach sa im podarilo zabrániť výstavbe. V takých prípadoch sa výroba jednoducho presunie na iné územie, kde je menší odpor a kde sú úrady prístupnejšie k takýmto investíciám. Dánske poľnohospodárske spoločnosti čoraz viac presúvajú svoju činnosť do iných krajín a regiónov, kde sú environmentálne predpisy miernejšie. Takéto príležitosti nachádzajú najmä v krajinách bývalého východného bloku,“ píše Aarhus Stiftstidende. Dodáva, že hoci to nie je nelegálne, je to vysoko sporné, keď sa týmto spôsobom obchádzajú dánske environmentálne predpisy a miestne obyvateľstvo musí znášať dôsledky znečistenia.
Dánske farmy v strednej Európe
Ako už dánsky novinár spomenul, dánske poľnohospodárske podniky sa za posledné dve desaťročia čoraz viac rozširujú v strednej Európe, najmä na Slovensku a v Maďarsku. Priemyselný chov ošípaných je lukratívny biznis, ktorý je v Dánsku regulovaný prísnymi environmentálnymi predpismi. To však dánskym investorom nebráni v tom, aby rozvíjali svoju činnosť v krajinách s priaznivejším regulačným prostredím, ako sú Slovensko a Maďarsko, často napriek odporu miestnych obyvateľov a environmentálnych aktivistov.
Podľa údajov finstat.sk dosiahol veľkochov ošípaných Dan-Slovakia Agrar, so sídlom vo Veľkom Mederi, v roku 2023 zisk viac ako 9 miliónov eur.
Zápach, dusičnany a znečistenie podzemných vôd
Jedným z najväčších problémov dánskych fariem na chov ošípaných je znečistenie životného prostredia, ktoré sa prejavuje v rôznych formách. Obrovské množstvo hnoja a močovky, ktoré vznikajú pri chove zvierat, sú často nesprávne spracované, čo predstavuje vážne riziko kontaminácie podzemných vôd. Korene problému siahajú k priemyselnému spracovaniu hnojív.
Už v roku 2019 sa začala kontaminácia zásob pitnej vody v Žitnom ostrove, keď sa pred veľkochovom ošípaných v Nagykeszi, ktorý je v dánskom vlastníctve, zorganizoval protest. Podrobnosti o situácii priniesol regionálny týždenník Delta, podľa ktorého cieľom protestu, ktorý zorganizovala Iniciatíva poľnohospodárov, bolo upozorniť na to, že podľa nich miestna dánska farma na chov ošípaných znečisťuje životné prostredie. K tomu dochádza aj preto, že dostala povolenie na priemyselnú činnosť v Žitnom ostrove, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby pitnej vody v krajine.
Organizácia združujúca poľnohospodárov tiež upozornila na to, že v južnom Slovensku majú dánski farmári výhodnejšie podmienky ako miestni poľnohospodári – napríklad ľahšie získavajú pôdu spravovanú Slovenským pozemkovým fondom. Hlavný organizátor protestu, Patrik Magdoško, vtedy uviedol, že na farme vo Veľkých Kosicháh sa chová 23 000 ošípaných, pričom jedno zviera dosiahne porážkovú hmotnosť už za tri mesiace. Normálne by to malo trvať takmer rok, čo znamená, že zvieratá sú určite kŕmené antibiotikami a rôznymi prípravkami. Tieto látky sa cez moč a výkaly môžu dostať do pôdy, čím môžu kontaminovať podzemnú vodu a prostredníctvom poľnohospodárskych produktov aj ľudský organizmus.
V Dánsku už takéto farmy zakázali, pretože spôsobujú také závažné znečistenie, že revitalizácia dotknutých oblastí trvá až 10 rokov,“ uviedol Patrik Magdoško. Dodal tiež, že veľké farmy na chov ošípaných v zahraničnom vlastníctve vytláčajú miestnych malých farmárov z trhu. Navyše, pravidlá pre domáce zabíjanie ošípaných boli sprísnené do takej miery, že mnohí miestni obyvatelia stratili záujem o ich chov.
Zákaz pitnej vody na 11 dní
Regionálny úrad verejného zdravotníctva raz na 11 dní zakázal konzumáciu pitnej vody v dvoch obciach okresu Komárno – v Číčove a v Hubiciach – po tom, čo testy preukázali mikrobiálnu kontamináciu v dodávkach pitnej vody. Dodávateľ vody v regióne, spoločnosť KOMVaK Komárno, rýchlo reagoval a preveril systém, ktorý fungoval bezchybne, pričom viackrát prepláchol a dezinfikoval potrubia. Testy však potvrdili, že kontamináciu spôsobila odpadová voda – v pitnej vode boli zistené mikróby, ktoré sa nachádzajú v moči a výkaloch.
Likvidácia miestnych farmárov
Veľké dánske farmy na chov ošípaných nespôsobujú len environmentálne problémy, ale predstavujú aj vážnu hospodársku hrozbu pre miestnych chovateľov ošípaných. Tieto farmy produkujú obrovské množstvo bravčového mäsa, čo im umožňuje predávať ho na trhu za nižšie ceny. Miestni malí a strední producenti nedokážu cenovo konkurovať týmto veľkovýrobcom, a preto sú mnohí nútení zatvoriť svoje farmy.
Okrem toho dánske firmy dokážu efektívnejšie využívať poľnohospodárske dotačné systémy v strednej Európe, aby ešte viac znížili svoje náklady na výrobu. Finančné dotácie z Európskej únie, ktoré sú pôvodne určené na rozvoj miestnych farmárov, často končia v rukách zahraničných veľkopodnikov, čím sa tieto spoločnosti stávajú ešte konkurencieschopnejšími v porovnaní s menšími domácimi farmármi.
Hoci dánske firmy argumentujú tým, že vytvárajú pracovné miesta, realita je taká, že tieto farmy sú vysoko automatizované a potrebujú len minimálny počet zamestnancov. Preto neprinášajú miestnemu obyvateľstvu skutočné ekonomické výhody, no zanechávajú po sebe značné environmentálne škody.
Existuje koncepcia rozvoja?
Portálu polnoinfo.sk poskytol minulý december rozhovor Nicolai Jepsen, zástupca spoločnosti Dan-Slovakia Agrar so sídlom vo Veľkom Mederi. „Naším cieľom je spoločne vypracovať rozvojovú koncepciu pre sektor chovu ošípaných, ktorú budeme konzultovať aj s rozhodovacími orgánmi,“ uviedol.
Autor článku, Juraj Huba, píše, že „ak má odvetvie bravčového mäsa na Slovensku prežiť, chovatelia ošípaných, bitúnky, spracovatelia mäsa a obchodníci musia spolupracovať. Z tohto dôvodu začali jednotliví aktéri sektora spoločne pracovať na rozvojovej koncepcii, ktorá poukazuje na problémy a navrhuje riešenia, aby Slovensko naďalej nestrácalo svoju pozíciu v chove ošípaných a výrobe bravčového mäsa. Hlavný cieľ sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchý: vytvoriť funkčný výrobný reťazec bravčového mäsa, ktorý bude efektívny pre všetkých účastníkov a zároveň konkurencieschopný v porovnaní so zahraničnými trhmi.“
Otázkou zostáva, do akej miery možno činnosť spoločnosti Dan-Slovakia Agrar považovať za domácu produkciu, a tiež, za akú cenu. Nicolai Jepsen vysvetlil, že miestni mäsiari a spracovatelia mäsa stále argumentujú tým, že dovážané mäso je lacnejšie ako to, ktoré sa chová a poráža na Slovensku. „Nižšia cena však vyplýva z viacerých faktorov – od štátnej podpory až po prevádzkové náklady bitúnkov. Jednoducho musíme vypracovať taký návrh, ktorý ponúkne riešenie tejto situácie, keď slovenské mäso vytláča lacný zahraničný import,“ spresnil.
V článku Juraja Hubu Jepsen poukazuje na viacero problémov, pričom kľúčovou témou sú bitúnky na Slovensku – či už ich fungovanie, alebo ich kapacity a náklady na údržbu. Ďalej upozorňuje aj na to, že podľa prieskumov verejnej mienky spotrebitelia často deklarujú, že uprednostňujú slovenské produkty. Skúsenosti chovateľov ošípaných však ukazujú, že rozšírenie živočíšnej výroby je takmer nemožné pre spoločenský odpor.
Tento odpor však vo väčšine prípadov nesmeruje proti samotnému rozširovaniu chovu hospodárskych zvierat, ale proti spôsobu a podmienkam fungovania fariem. To znamená, že ak nejaká farma ohrozuje kvalitu života miestnych obyvateľov, nemôže byť považovaná za vhodnú alternatívu, bez ohľadu na to, ako sa prezentuje ako domáca produkcia.
(sch)
Obrázky: Pixabay.com
Zdroj:
https://stiften.dk/debat/svinepenge-lugter-ikke-heller-ikke-i-aarhusianske-ejendomme
https://finstat.sk/36240729
https://www.deltakn.sk/tuntetes-a-dan-sertestelepnel/
https://polnoinfo.sk/chovatelia-osipanych-z-velkeho-medera-dufaju-v-zmenu/
