Keď sa to podarilo vo Florencii, prečo by sa to nemohlo podariť Komárnu? Kladie si otázku Tamás Varju, svetaznalý brašnár (Brašnár vyrába rôzne druhy brašnárskych, galantérnych výrobkov a športových potrieb z usní, syntetických usní a textilu a z podobných plošných syntetických materiálov). Takto už tretí rok organizuje brašnársky tábor, aby odovzdal remeselné know-how malým aj veľkým. Jeho úsilie už podporuje aj mesto a pevnosť.
„Žijeme v bojovnom svete. Tu oddychujeme, relaxujeme a užívame si tvorenie,“ začína známy brašnár v tieni chodby Novej pevnosti. „Výsledkom tábora je kvalitný výrobok. Prvý rok to bol vyrobený mešec, minulý rok opasok ozdobený šitím, tento rok je to peňaženka. Keď človek miluje to, čo robí, baví ho, čo vytvára, je pritom kreatívny a cíti sa dobre medzi ostatnými, tieto štyri vlákna sa spoja až z toho neskôr môže vyrásť vzdelávacie centrum. Lebo situácia s brašnárskym dorastom nie je ružová. A do toho ešte história! V 50. rokoch 19. storočia pracovali v Komárne stovky majstrov s kožou. Ak to zvládla Florencia, prečo by to nemohlo vyjsť aj v Komárne?“ hovorí Tamás Varju.
Gazdinka, podnikateľka a kováč
V priestrannej miestnosti je so mnou Eleonóra Izsák Jalsovszky, trojnásobná matka, gazdinka a podnikateľka. „Minulé leto som narazila na inzerát o tábore, ale už som sa nezmestila do kapacity. O to viac ma prekvapilo, keď mi na jeseň zavolal Tomi, že organizujú mesačné workshopy, a že môžem prísť. Tak vznikol náš základný tím. Vyrobili sme z kože držiaky na karty, púzdra na okuliare. Pletieme, šijeme. Tomi nás učí ručne šiť kožu,“ rozpráva mladá žena a dodáva, že spolu s ostatnými pomenovali tieto brašnárske stretnutia ako „balzam na dušu“, pretože odtiaľto každý odchádza uvoľnený. „Rodina si už zvykla, že mama má takéto úlety, keď túži po pokoji, stíši sa, trochu sa sebarealizuje, tvorí, niečo sa učí a robí to v skvelej komunite. Je fantastické, že to všetko môžeme zažiť práve v pevnosti, na tomto nádhernom mieste“.
Adrián Ďurďonovič z Veľkého Ludinca je zvárač a zámočník – ako hobby renovuje a reštauruje jedinečné veterány. „Tomi nám raz vyrobil niekoľko sedadiel na veterány, tak sme sa zoznámili. Minulý rok ma pozval do tábora, veľmi sa mi to zapáčilo a stal som sa členom základného tímu. Je tu dobrá energia. Páči sa mi, ako chce Tamás toto tradičné remeslo ďalej odovzdávať, lebo je málo odborníkov a dielní. Pristupuje k tomu takpovediac z umeleckej stránky. V tábore prednáša odborník na dejiny umenia. Každý rok si pozrieme pevnosť, počúvame zaujímavé prednášky. On sám napríklad rozprával o svojej jedinečnej zbierke starých nástrojov. V práci robím s tvrdými materiálmi, je príjemné dotýkať sa mäkkej kože – kvalitného materiálu. Milujem tu byť“ uzatvára svoje vyznanie Adrián.
Portugalské prepojenie
Bea Szabó z Rimavskej Soboty sa učí za zlatníčku, žije v Portugalsku, v meste Aljezur. Svoj voľný čas už druhý rok plánuje tak, aby mohla byť v Komárne na brašnárskom tábore. „Páči sa mi Tomášovo nadšenie pre remeslo, ktoré sa preniesloaj na mňa. Kolektív je výborný, učíme sa v dobrom tempe. Tomáš sa nám venuje, všetko sa naučím detailne, čo chcem – úroveň je vysoká. Po minuloročnom tábore mi Tomáš pomohol zaobstarať základné náradie a pripravil štartovací balíček z kože, ktorý mi poslal poštou do Portugalska. Keď som sa vrátila, hneď som mohla začať cvičiť. Odvtedy sme v kontakte, pravidelne mu posielam fotky svojich šperkov, on reaguje, radí mi, konzultujeme detaily, úpravy. Veľa mi pomáha aj na diaľku,“ prezrádza Bea.
Príbeh sa rozvíja
„Sme v trinástej hodine,“ hovorí Tamás Varju, brašnársky majster, a priznáva, že jeho letné tábory pre deti aj dospelých majú dlhodobé ciele. Plánujú založiť odborné vzdelávacie centrum. Základný tím už existuje, neskôr môžu zdvojnásobiť počet workshopov, rozšíriť činnosť. „Neustále sa budujeme, skrášľujeme a rozširujeme.
A to sa netýka len účastníkov a ich výrobkov. Keď môžeme, rozširujeme aj nástrojovú výbavu. Otvárame sa čoraz väčšej perspektíve. Teraz už spolupracujeme s pevnosťou aj mestom – našimi dvoma hlavnými podporovateľmi. Podarilo sa nám zorganizovať návštevu študentov do pevnosti, potom som im viedol workshop s odbornou ukážkou, vyrábali sme prívesky s logom pevnosti. A neustále prichádzajú nové nápady, ktoré postupne realizujeme v rámci spolupráce.
Čoraz častejšie sa aj turisti nazrú do našej malej dielne. Príbeh sa zaokrúhľuje,“ uzatvára brašnársky majster.
(kj)
Foto: autor
