Za novú hlavu katolíckej cirkvi bol zvolený americký kardinál Robert Francis Prevost, ktorý bude pôsobiť pod menom pápež Lev XIV. Šesťdesiatdeväťročný Prevost je prvým americkým pápežom v dejinách katolíckej cirkvi. Pápež Lev XIV. narodený v Chicagu, pôsobil dve desaťročia v Peru – najprv ako misionár a neskôr ako arcibiskup v Chiclayu. Vo svojom prvom prejave, prednesenom najprv v taliančine a potom v španielčine vyhlásil kontinuitu s politikou svojho predchodcu Františka a vzdal mu úctu. Veriacich vyzval, aby „bez strachu, zjednotení, ruka v ruke s Bohom a medzi sebou“ kráčali vpred.
Lev XIV. zaželal mier všetkým národom na Zemi a uviedol, že by rád nadviazal na veľkonočné požehnanie pápeža Františka: „Ešte stále nám znie v ušiach ten slabý, no odvážny hlas pápeža Františka, ktorým požehnal Rím. Požehnal aj celý svet. Dovoľte mi, aby som v tom požehnaní pokračoval. Boh vás všetkých miluje,“ povedal.
V histórii sa vyskytli aj extrémne prípady voľby pápeža. Niekedy kardináli rokovali celé roky, inokedy sa hlasovalo, hoci súčasný pápež ešte žil – práve vtedy zaviedli desaťdňové obdobie smútku. Tentoraz však jednotu cirkvi symbolizuje aj to, že kardináli potrebovali len štyri kolá hlasovania, aby zvolili nového pápeža. Tento názor potvrdil aj taliansky kardinál Giuseppe Versaldi na tlačovom oddelení Vatikánu. Už v dňoch pred voľbou sa na poradách kardinálov začalo črtať, akého lídra hľadajú.
Hovorca Vatikánu Matteo Bruni to zhrnul takto: „Chceli pápeža s prorockým duchom, ktorý sa neuzatvára do seba, ale je schopný vykročiť a priniesť svetlo do sveta plného zúfalstva.“ Asi 80 percent kardinálov, ktorí sa zúčastnili na konkláve, menoval pápež František, preto pre mnohých nebolo prekvapením, že na čelo cirkvi sa dostal niekto, kto mu je myšlienkovo blízky.
Nový pápež, podobne ako František, ohlásil synodálnu cirkev, čo znamená, že rozhodnutia sa prijímajú so zapojením veriacich. Lev XIV. poďakoval svojim kardinálskym kolegom, že ho zvolili do tejto úlohy, a v španielčine osobitne pozdravil svoju bývalú peruánsku diecézu.
Čo by sme mali vedieť o pápežovi Levovi XIV.?
Prevost vyrastal v malom mestečku Dolton neďaleko Chicaga. Miestne katolícke rodiny zvykli chodiť do kostola na južnom okraji Chicaga, kde bola rodina Prevost známa ako oddaná a horlivá kresťanská komunita.
Robert Francis Prevost získal v roku 1977 diplom z matematiky, potom magisterský titul z teológie a doktorát z kánonického práva. V roku 1985 sa pripojil k augustiniánskej misii v Peru. V rokoch 1987–1988 pôsobil ako duchovný a misijný riaditeľ v USA. Neskôr sa vrátil do Peru, kde vyučoval kánonické právo v diecéznom seminári. (Kánonické právo, zriedkavejšie alebo staršie aj kanonické právo, lat. ius canonicum je osobitný normatívny právny systém sui generis niektorých kresťanských spoločenstiev (cirkví). Ide o platné právo, ktoré upravuje len určitú oblasť právnych vzťahov).
Bol farárom, diecéznym úradníkom, riaditeľom formácie, učiteľom v seminári a súdnym vikárom. V roku 2014 sa vrátil do Peru, keď ho pápež František vymenoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo.
V roku 2015 bol povýšený na biskupa Chiclayo. V tomto období v Peru prebiehali politické krízy a biskupi – podľa konzervatívnych názorov – zohrávali v hlboko katolíckej krajine dôležitú úlohu pri zabezpečovaní inštitucionálnej stability. V januári 2023 pápež František vymenoval Prevosta za prefekta Dikastéria pre biskupov. V tejto funkcii bol zodpovedný za výber biskupov. Tento úrad zastával až do úmrtia svojho predchodcu 21. apríla 2025.
Prvý pápež z rádu augustiniánov
Lev XIV. je nielen prvým pápežom narodeným v Spojených štátoch, ale aj prvým pápežom, ktorý pochádza z Rehole svätého Augustína. Najznámejším členom tohto rádu bol Martin Luther, ktorý pred rozchodom s katolíckou cirkvou žil ako mních.
Rád sv. Augustína má v súčasnosti približne 2800 členov, ktorí žijú v 47 krajinách sveta. Augustiniánski mnísi žijú v komunite a delia sa o majetok. Ich život je postavený na modlitbe, štúdiu, pastoračnej a vzdelávacej službe. Zohrávali významnú úlohu v šírení cirkevného učenia, v prevádzke škôl a univerzít, ako aj v kázaní. Rád, založený v 13. storočí, je pomenovaný po sv. Augustínovi, ktorý je jednou z kľúčových postáv raného kresťanstva. Bol nielen biskupom rímskeho mesta Hippo (dnešné Alžírsko), ale aj významným teológom a filozofom.
V centre jeho učenia stál vzťah ľudskej duše k Bohu. Veril, že v srdci každého človeka žije túžba po Bohu a že konečným cieľom života je nájsť pokoj v tejto božskej láske. Podľa jeho učenia je ľudská prirodzenosť narušená dedičným hriechom a hoci človek má slobodnú vôľu, jeho sklon k hriechu ho často vedie k zlým rozhodnutiam. Tento vnútorný zápas medzi túžbou po dobrom a príťažlivosťou hriechu zohráva v Augustínovej teológii ústrednú úlohu. Jeho myšlienky ovplyvnili nielen kresťanskú doktrínu, ale aj západnú filozofiu. Rád, nazývaný latinsky Ordo Sancti Augustini (skratka O.S.A.), nasleduje jeho učenie.
Voľba pápeža sa nevyhla tieňu Donalda Trumpa
Ako v mnohých iných oblastiach, aj voľba pápeža sa dostala do pozornosti v súvislosti s Donaldom Trumpom. Prispel k tomu aj sám Prevost (ešte predtým, než sa stal pápežom), svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami.
Hoci Donald Trump víťazstvo Prevosta privítal, ich vzťah pravdepodobne nebude vrelý. Prevost v posledných rokoch opakovane zverejňoval na platforme X (bývalý Twitter) príspevky, ktoré jasne vyjadrovali jeho nesúhlas s Trumpom a jeho vládou, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s migrantmi. Ako kardinál zverejnil napríklad nasledujúci príspevok: „Politika, ktorá oddeľuje deti od rodičov a drží ich v klietkach, nie je ani kresťanská, ani americká, ani morálne obhájiteľná. Deje sa to v našom mene a hanba padá na nás všetkých.“ Počas kampane v roku 2016 kritizoval Trumpa aj zdieľaním komentára kardinála Timothyho Dolana z júla 2015, uverejneného vo Washington Post, kde sa uvádza, že Trumpova „protiimigračná rétorika je mimoriadne problematická“.
Trump predtým vyhlásil, že „nemá preferencie“ ohľadom toho, kto by sa mal stať pápežom, ale tiež povedal, že by sa sám rád stal pápežom – následne na sociálnych sieťach zverejnil obrázok seba samého ako pápeža, vytvorený umelou inteligenciou. Na sieti Truth Social zagratuloval Levovi XIV. týmito slovami: „Gratulujem kardinálovi Robertovi Francisovi Prevostovi k jeho vymenovaniu za pápeža. Je to veľká česť, že je prvým americkým pápežom. Aké vzrušenie a aká česť pre našu krajinu. Už sa neviem dočkať, kedy sa s pápežom Levom XIV. Stretnem, bude to veľmi výnimočný okamih!“
Aj predchodca Leva XIV., pápež František, opakovane kritizoval Trumpa a jeho spolupracovníkov. V roku 2016 o ňom povedal: „Ten, kto rozmýšľa len nad budovaním múrov a nie mostov, nie je kresťan.“ Keď Trump oznámil plány na hromadnú deportáciu miliónov migrantov, hlava katolíckej cirkvi to označila za hanebné. Pápež František mimochodom vymenoval kardinála Roberta McElroya za arcibiskupa Washingtonu – ten je nielen jedným z najväčších podporovateľov migrantov, ale aj jedným z najhlasnejších protitrumpovských hlasov v americkej cirkvi.
(sch)
Zdroj obrázkov: Facebook / Vatican News
