„Tancom môžeme vyjadriť rôzne svoje pocity,“ odznelo v roku 1987 vo filme Hriešny tanec. Kto by ho nepoznal? Hlavné postavy v tomto filme „Baby a Johnny“ dodnes dokážu rozhýbať srdcia ľudí. A presne tak to bolo aj v mojom prípade počas Komárňanských dní. Tanečníkov z D-Flow Dance Studio a Niki dance & sport klubu som na otvorenom pódiu Dôstojníckeho pavilónu sledoval so žiarou v očiach.
Zakladateľka D-Flow Dance Studio má iba 26 rokov. Pre Dóru Uzsák je tanec prirodzenou súčasťou života už od troch rokov a svoj život si bez neho vôbec nevie predstaviť. Tanec študovala na Základnej umeleckej škole v Komárne a tanečnej pedagogike sa venuje už šesť rokov. V septembri 2025 otvorila vlastné tanečné štúdio, ktoré v súčasnosti navštevuje 60 mladých ľudí túžiacich tancovať. Jej vzorom bola prvá učiteľka tanca Andrea Hodek, ktorá v nej objavila talent. Po gymnaziálnych štúdiách absolvovala viacero tanečných kurzov, ktoré výrazne prispeli k formovaniu jej ďalšieho smerovania.
Zverenci úspešnej zakladateľky sa pohybujú najmä v rytmoch popovej hudby. Ako hovorí, najlepšie je, keď deti začnú s tancom už v predškolskom veku. Zvyčajne ich k tomu privedú rodičia, no nájdu sa aj talenty, ktoré sa v tejto oblasti rozvíjajú z vlastnej iniciatívy. Jej žiaci sa pravidelne zúčastňujú súťaže Showtime Dance v Leviciach a zapájajú sa aj do súťaží organizovaných Maďarským zväzom scénického tanca, kde dosahujú výborné výsledky.
„Vo všetkých mojich skupinách vládne veľmi dobrá atmosféra. Medzi deťmi aj mladými ľuďmi je výborná súhra. Aj nováčikov už zohratá partia prijíma veľmi prirodzene, takže sa u nás rýchlo cítia dobre. Sú plní života, ambícií a radi tvoria jeden tím. Som veľmi rada, že mám takýchto žiakov,“ hovorí Dóra s hrdosťou.
Jednou z nádejných tanečníčok D-Flow Dance Studio je Gelle Sofia, ktorej som sa opýtal, ako sa cítila po vystúpení a prečo má rada tanec.
„Trochu som mala trému, ale napokon som si to veľmi užila. Tanec ma dokáže úplne vypnúť od všetkého a môžem byť pri ňom sama sebou.“
Talentovaní žiaci Niki dance & sport klubu zabávali komárňanské publikum viacerými tanečnými štýlmi. Vedúca klubu Nikoleta Csenky spolu so Simonou Zsidek odovzdali svojim zverencom výborné choreografie. Diváci mohli vidieť latinskoamerické tance, sólové aj párové vystúpenia, ako aj štandardné tance, ktoré pozostávajú z piatich tancov a vyznačujú sa elegantným uzavretým držaním, plynulým pohybom v priestore a kultivovaným prejavom.
Anglický valčík, tango, viedenský valčík, slowfox a quickstep sa vyvinuli z plesovej kultúry 19. a 20. storočia. Na otvorenom pódiu mohlo publikum obdivovať aj nádherné plesové šaty, ktoré šikovným tanečníkom mimoriadne pristali.
Hanna Prágay, žiačka 8. ročníka, sa počas vystúpenia cítila veľmi dobre.
„Keďže moji taneční partneri sú už zároveň aj moji priatelia a moja trénerka je najlepšia, vždy je pre mňa veľkou radosťou, keď môžem tancovať. Začala som tancovať preto, lebo som sa nudila, no dnes je to pre mňa maximálny oddych. Keď tancujem, dokážem naplno vyjadriť svoje emócie aj kreativitu.“
Zsuzsanna Décsi ako spokojná mama hovorí:
„Obzvlášť ma teší, že moja dcéra môže tancovať práve u Niki, pretože je mojou najlepšou kamarátkou z detstva. Je veľmi dobrý pocit vidieť, že sa rozvíja pri človeku, ktorému úplne dôverujem ľudsky aj odborne. Pred tancom sa päť rokov venovala modernej gymnastike, takže svet pohybu, hudby a vystúpení jej nebol cudzí. Tanec sme jej nikdy nenútili. U nás bolo vždy najdôležitejšie, aby si našla takú formu pohybu, v ktorej sa bude naozaj dobre cítiť. V jej prípade napokon prišiel zlom vďaka relácii Dancing with the Stars. Tento svet ju natoľko zaujal, že sa sama rozhodla prejsť z gymnastiky k tancu.“
Zsuzsa začala tancovať až v dospelosti a skutočne blízko sa k tomuto svetu dostala po boku svojho manžela.
„Môj manžel bol roky členom reprezentačného výberu Maďarska a viackrát reprezentoval krajinu na medzinárodných svetových súťažiach, okrem iného aj na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy.“
Ako psychologička vníma tanec takto:
„Deťom pomáha uvoľniť sa, prežívať svoje emócie, odvážnejšie vystupovať pred inými a lepšie sa prepájať so sebou aj s ostatnými. Preto môžem tanec dnešným mladým ľuďom úprimne odporučiť. Či už v tíme, alebo individuálne, môže im dať veľmi veľa: pohyb, zážitky, komunitu, pocit úspechu aj sebavedomie. Možno aj skúsenosť, aké dobré je do niečoho sa ponoriť, rozvíjať sa, vytrvať a pritom v tom nachádzať radosť. To je dnes veľmi dôležité.“
Na otvorenom pódiu Dôstojníckeho pavilónu diváci nevideli iba choreografie, ale aj príbehy, pocity a sny. Možno práve v tom spočíva najväčšia sila tanca: dokáže nás spojiť s druhými, ale aj so sebou samými.
(schv)