Náhody neexistujú! Na stretnutí s Martou Rajkovou, ktorá za posledných 10 rokov navštívila viac ako 50 krajín, sme sa dohodli v miestnej kaviarni Frei. Ako sa ukázalo, aj ju v detstve pripútala k televíznej obrazovke cestovateľská relácia Tamása Freia a dnes o svojich cestách dokonca píše knihu.
“Neviem povedať konkrétny čas alebo udalosť, kedy som sa zamilovala do cestovania. Asi som to mala vždy v krvi. Prvýkrát som mala možnosť stráviť dlhší čas v zahraničí na vysokej škole, potom som 7-8 mesiacov žila v Amerike a využila som možnosti, ktoré mi poskytol študijný program Erasmus. Aktívne cestujem už desať rokov,“ začala svoje rozprávanie svetobežníčka z Komárna, Marta Rajková.
Od roku 2014 navštívila už viac ako 50 krajín, no zdôrazňuje, že jej cieľom nikdy nebolo odškrtávať krajiny na nejakom pomyselnom zozname. Pre ňu je oveľa dôležitejšie, aby ju konkrétna krajina oslovila alebo ako sa hovorí, „zavolala“.
Väčšina jej doterajších ciest viedla do Ázie, no teraz sa začala učiť po španielsky, aby raz mohla preskúmať aj Južnú Ameriku.
„Rada cestujem sama, je to síce najťažšie, no vďaka tomu najlepšie spoznáte miestnych obyvateľov. A to je vlastne podstata cestovania: spoznávanie iných kultúr a ľudí. Vždy na seba dávam pozor a vyhýbam sa nebezpečným situáciám, napríklad nikdy nestopujem sama. Dbám aj o to, ako sa obliekam a svoje správanie prispôsobujem zvyklostiam danej krajiny,“ dozvedám sa od Marty.
Ak chce človek spoznať svet, ideálne je mať vhodnú online prácu, ktorú je možné vykonávať odkiaľkoľvek a ku ktorej vám stačí počítač a dobré internetové pripojenie. Marte spočiatku umožňovalo cestovať to, že bola prekladateľkou na voľnej nohe pre Súdny dvor Európskej únie.
„Oplatí sa začať objavovať svet v krajinách, kde sa dá cestovať jednoducho a lacno a kde každodenný život veľa nestojí. Patria sem napríklad Thajsko, Vietnam či Laos. Mojou srdcovkou je však Nepál a Himaláje. Bola som tam päťkrát a dokonca som tam organizovala skupinové zájazdy. Aj v budúcnosti by som sa tomu rada venovala. Naposledy som tam bola koncom októbra, začiatkom novembra minulého roku so skupinou desiatich ľudí. Hoci na takmer šesťapoltisícovú horu sa napokon dostali len traja, pretože bolo veľmi chladno a veterno, tak sme si tímom sadli, že už teraz plánujeme, kam spolu najbližšie pocestujeme,“ prezradila Marta, ktorá pravidelne pripravuje reportáže, cestopisy a nedávno vydala aj knihu o svojich cestách, ktorá je dostupná tu: https://eshop.martarajkova.com/
Jednu zo svojich najväčších cestovateľských lekcií, ak nie príučiek, zažila v Indii. Marta sa rozhodla kúpiť si sárí, obliekla sa doň a išla sa odfotiť ku Gateway of India.. Po chvíli sa s ňou chceli odfotiť všetci okoloidúci, a tak sa okolo nej zbiehalo čoraz viac ľudí. Ťahali ju zo strany na stranu, takže čoskoro stratila trpezlivosť a reagovala hrubo a podráždene. Po incidente zašla do miestneho pohostinstva, kde si strašne pokazila žalúdok a tri dni nevedela vstať z postele. „Hovorí sa, že Indiu spoznáš takú, akú si zaslúžiš,“ dodala Marta k tomu, čo sa stalo.
Na otázku, čo by odporučila niekomu, kto by sa rád vydal na podobné dobrodružstvo po svete, odpovedala, že dôležité je mať aspoň základný plán a dobrú offline mapu, ktorú, samozrejme, musíte vedieť čítať! „Počas cesty treba počúvať intuíciu. Musíte porozumieť tomu, čo hovorí váš vnútorný hlas. Treba to však odlíšiť od strachu. Buďte odvážni! Pôsobiť sebavedomo je vždy dobrý trik, aj keď sa cítite trochu stratene, pretože ak uvidia, že sa bojíte, využijú to. Ak cestujete do cudzej krajiny, je tiež dobré poznať cenu základných vecí. V Ázii sa napríklad často neuvádzajú pevné ceny, takže treba zjednávať. Ak však neviete, koľko stojí taxík či jedlo, ľahko sa stane, že vás oklamú a nakoniec zaplatíte oveľa viac, než to v skutočnosti stojí. Jedna vec je dôležitá: sny si treba plniť. Nie je totiž nič tragickejšie, ako strčiť svoj sen na dno šuflíka a tým ho nadobro pochovať,“ prezradila Marta, ktorá hovorí, že je takmer isté, že cestovanie zostane súčasťou jej života, hoci už necestuje tak aktívne ako kedysi, no spoznávanie nových miest a vecí ju zrejme nikdy neprestane lákať. „Stále je veľa miest, kde som nebola, ale nedržím sa ich kŕčovite. Bolo by pekné navštíviť svojich priateľov v zahraničí. Mám jedného priateľa Inda, s ktorým sme sa v roku 2018 dohodli, že sa stretneme v roku 2021, no bohužiaľ, pre pandémiu koronavírusu to nevyšlo. Aj v Japonsku mám dve kamarátky, ktoré poznám ešte z čias štúdia na Erasme. Tie by som tiež rada videla. Samozrejme, aj ja túžim po domove. Raz by som chcela mať dom a koňa, no viem, že aj cestovanie bude mať v mojom živote vždy miesto,“ uzatvára náš rozhovor Marta.
(sze)
