Hovorí sa, že výlet do Tuniska buď dopadne veľmi dobre, alebo veľmi zle. Ja som sa do tejto nádhernej severoafrickej krajiny vybral už druhýkrát a dúfam, že nie posledný. Poďte somnou, objavme spolu čaro Stredozemného mora a tajomstvá ukryté za ľudskými úsmevmi.
Patrím k tým, ktorí uprednostňujú výlety organizované cestovnými kanceláriami. Uvedomujem si, že je to obmedzenejšia forma cestovania, nie je čas a ani možnosť objaviť všetko, ale na oplátku určite dostanem kvalitu a služby, ktoré kancelária ponúka.
Samozrejme, najprv je potrebné nájsť spoľahlivú a dôveryhodnú cestovnú kanceláriu. Musím dodať, že sa nám to pred pár rokmi podarilo a tak som s tou istou kanceláriou navštívil Španielsko, Jordánsko, Egypt a teraz už aj Tunisko.
Musím sa priznať, že Tunisko na mojom tohtoročnom zozname destinácií vôbec nebolo. Plánovali sme Severný Cyprus, ale osud nás zavial do Monastiru a vôbec sme neoľutovali. Už Caesar zistil, že mesto má vynikajúcu polohu a preto ho používal, ako základňu počas svojho ťaženia.
Dnes je obľúbeným turistickým centrom vďaka svojej skvelej polohe, výbornej klíme a dobrej infraštruktúre. Na pobreží Stredozemného mora sa vďaka masovému turizmu vybudovali hotelové reťazce. My sme bývali v hoteli Hilton a neboli sme vôbec sklamaní.
Hotel nenesie štýlové prvky východu, skôr propaguje luxus západu svojimi priestrannými, modernými izbami, dominanciou modrej a bielej farby, veľkými a svetlými priestormi a službami all inclusive.
Reštaurácia ponúka medzinárodnú kuchyňu. Čo sa týka kvality jedál a nápojov sme sa nemohli sťažovať, výber bol pestrý a bohatý. Našou jednoznačnou obľúbenou pochúťkou bol mini citrónový tart (francúzska špecialita), ktorá bola na ponuke na obed aj na večeru.
Hotel má bazén s vírivkou a morskou vodou. Pre deti sú tu šmykľavky. Pláž hotela je súkromná. Je ohraničená, kedže na plážach chodia predajcovia, ktorí predávajú všetko, od slnečných okuliarov, cigariet, cez šperky s mušľami, alebo magnetky na chladničku až po uteráky s nápisom Tunisko.
Ako to je v afrických krajinách obvyklé, jeden predajca predáva ten istý tovar za 15 eur, iný za 5 eur. Zjednávanie je nielen očakávané, ale priam povinné. Musíte vedieť, ako zjednávať, napríklad mne povedali, že nie som Maďar, ale Tunisan, pretože zjednávanie mám v krvi.
Predajcovia s výnimkou jedného miesta, ale o tom neskôr , neboli dotieraví, rozumeli aj keď ste o daný tovar nemali záujem. Láskavosť je u nich akousi samozrejmosťou. Najviac som to zažil u personálu hotela, ak sa vyskytol nejaký problém, okamžite ho vyriešili, či už to boli chyžné, čašníci, plavčíci, recepční. Miestni animátori mali dennodenne na tvári úsmev, ktorý nebol vynútený a umelý, ale skôr srdečný.
Niektorí mali taký krásny úsmev, že by to malo byť trestané. (Áno, Yassine, myslím teba!) A to i cez to, že ich plat – s jedným voľným dňom za týždeň nepresahuje dvesto eur. Napriek tomu sú nejako šťastnejší, spokojnejší so svojím životom a nesťažujú sa na podmienky.
Uvediem len jeden príklad. Pre nás je samozrejmosťou, že si otočíme kohútikom a voda vždy tečie. Pre priemerného Tunisana je to od 18.00h do 6.00h nereálne, kedže ráno voda netečie, pretože služba je vtedy prerušená.
Majú však Stredozemné more, ktoré, aj keď nepatrí medzi najkrajšie a najčistejšie (za to nemôže voda, ani miestni obyvatelia, ale obrovské množstvo turistov, ktorí vyhadzujú odpadky z paluby výletných lodí do vody), je balzamom na dušu.
Voda v Monastire je na mnohých miestach pomaly sa prehlbujúca a vôbec nie je studená, často je však plná medúz. Plavčíci okamžite, ak je situácia životu ohrozujúca, hneď ošetrujú popáleniny, ak je to potrebné, dvaja vám naraz natierajú nohy krémom na zmiernenie popálenia.
Ako som už písal, časť pláže patrila výhradne nášmu hotelu, ale vpravo a vľavo je „zem nikoho“, ktorá je cez víkendy plná miestnych obyvateľov. Hoci je Tunisko prekvapivo západnou africkou krajinou, kde majú ženy v arabskom svete najväčšiu slobodu, na plážach sa tuniské ženy neukazujú. Sú často zahalené, tak že si zakrývajú telo aj vlasy.
Na pláži si tiež môžete – za dohodnutú cenu – zajazdiť na ťave, alebo na koni. Cena paraglidingu bola pevná, ale podľa našich peňaženiek lacná. Kým na väčšine pobreží zaň pýtajú sto až stopäťdesiat eur, tu sme platili len tridsať eur a získali sme zážitok na celý život.
Taxi nás odviezlo do asi desať kilometrov vzdialeného Monastiru za približne tri eurá, ale my sme si vybrali drahšiu voľbu, no tiež nezabudnuteľnú jazdu na koči až k bazáru v blízkej malej dedinke. Koč bol vyzdobený vianočnými svetielkami a umelými kvetmi.
Miestna doprava je – a teraz nepreháňam – nazval by som to extrémnym športom. Bola to najstrašnejšia cesta môjho života v aute z hotela do Monastiru, pretože nepoznajú semafory. Ak sú značky, sú skôr len informatívne, na dvojprúdovej ceste radi jazdia v strede, predchádzajú zľava aj sprava, jazdia rýchlo, akoby sedeli v Lamborghini, alebo BMW M8. Chodci pokojne prechádzajú z jednej strany ulice na druhú medzi rýchlymi autami, ktoré len tak striedajú pruhy.
Cesty, aspoň tie, ktoré vedú z Monastiru do hlavného mesta Tunisu, sú vynikajúce: štvorprúdové a bez výtlkov. Väčšina ľudí si vyberá Tunisko na výlety k moru, ale krajina toho ponúka oveľa viac.
Návšteva Karthága založeného Feničanmi (zapísané v UNESCO – svetové dedičstvo), najslávnejšieho a najromantickejšieho mesta starovekého sveta, ktoré nepochybne stojí na mieste, kde jeho obyvatelia nemohli byť depresívni, pretože im to vynahradzoval nádherný výhľad. Karthágo je dnes považované za drahé predmestie Tunisu.
Hlavné mesto je husto osídlené, spolu s predmestiami tu žije približne dva a pól milióna ľudí. Keď počuli, že hovoríme po maďarsky, okamžite si mysleli, že sme, ako Shakira, či Angelina Jolie. Krajinu v roku 1881 obsadili Francúzi a preto hlavná ulica Tunisu nesie znaky francúzskych metropol. Do novej časti mesta sa dostaneme napríklad cez francúzsku bránu, mestské časti a ulice majú francúzske názvy. Vzhľadom na koloniálnu minulosť mnohí hovoria po francúzsky, väčšina mladých ľudí navyše vie aj po anglicky.
Navštívili sme aj Sidi Bou Said, ktoré sa nazýva tuniským Santorini. Toto malebné mestečko je postavené na výbežku nad Stredozemným morom, jeho ulice sú dláždené a domy sú modro-biele. Výber farieb nie je náhodný, biela symbolizuje národný kvet Tuniska (jazmín), zatiaľ, čo modrá symbolizuje more a oblohu.
Tento malý klenot slúžil, ako miesto natáčania populárneho seriálu z 80. rokov Angelika, konkrétne diela „Angelika a sultán”. Miestni predajcovia sú tu dotieravejší a neústupní, ceny sú vyššie, čo však neuberá na kráse Sidi Bou Said.
Nám sa za týždeň podarilo stihnúť približne toľkoto, ale stojí za to navštíviť aj najväčší ostrov Djerba. Sráviť noc v púšti, ak už štyridsaťpäť percent krajiny pokrýva saharský piesok, navštíviť miesta natáčania filmov, ako napr.: „ Anglický pacient a Hviezdne vojny, alebo amfiteáter v El-Džem”.
Počasie je vhodné na kúpanie aj na konci septembra a začiatkom októbra. Ak si radšej vyberiete dovolenku po hlavnej sezóne, na okružné jazdy je krajina ideálna počas celého roka.
(ci)
