Keď počujeme slovo závislosť, často nám napadnú extrémne predstavy. Realita je pritom úplne iná. Pustila som sa do úprimného, miestami až provokatívneho rozhovoru s pánom doktorom Zacherom, ktorý odpovedal nielen ako odborník, ale aj ako obyčajný človek.
Čoraz častejšie počúvame o snuse / nikotínových vrecúškach. Mnohí ich považujú za „menej škodlivú“ alternatívu. Ako to vnímate Vy?
Ak už chceme za každú cenu zoradiť nikotínové produkty, snus skutočne patrí medzi tie menej škodlivé. To však neznamená, že je neškodný. Nikotín sám o sebe nespôsobuje rakovinu, no vyvoláva veľmi silnú závislosť. Človek ho po čase nepoužíva preto, že mu robí dobre, ale preto, že mu v živote chýba.
Mnohí sa snažia prestať postupným znižovaním dávky. Funguje to?
Nie. Fajčenie a závislosti vo všeobecnosti sa dajú ukončiť len jedným spôsobom: prestať. Postupné obmedzovanie je vo väčšine prípadov len odkladanie. Navyše nejde len o fyzickú, ale aj psychickú závislosť. Ranná káva s cigaretou v ruke sa stane rutinou a následne tieto prvky vytvárajú reťaz. Ak z nej vyberieme jeden článok, celý systém sa rozpadne.
Téma marihuany zaujíma čoraz viac ľudí. Je podľa vás maďarská spoločnosť pripravená na jej dekriminalizáciu, či legalizáciu?
V súčasnosti nie veľmi. Ale ani to nie je najdôležitejšia otázka. Najprv by sme mali upraviť medicínske využitie. Existujú účinné látky s preukázaným liečebným účinkom – a konope medzi ne patrí. Nemá zmysel to popierať. Je pre mňa zaujímavé, že v medicíne denne používame iné drogy, ako napríklad ketamín či morfium, no marihuanu považujeme za „diabolskú“. Rekreačné užívanie je však iný príbeh. Najväčším problémom je jeho nepredvídateľnosť.
Čo tým presne myslíte?
To, že tá istá látka môže u jedného človeka vyvolať príjemný zážitok, u iného panický záchvat. Dokonca aj u toho istého človeka sa účinok môže meniť. Môže sa stať, že až pri dvadsiatom piatom užití dôjde k náhlej psychóze. Práve preto je to nebezpečné. Neexistuje žiadna záruka.
Poďme k samotnej závislosti. Aké riziko pri tejto látke je najväčšie?
To, že si myslíme, že ide o problém „určitých ľudí“. Nie. Závislosť je veľmi jednoduchá: to, čo robím každý deň a keď to nemám, chýba mi to. V tomto zmysle sme závislí všetci. Podľa mňa žije v Maďarsku deväť a pol milióna závislých, len si to nepriznávame ani sami pred sebou. Kto sa dokáže postaviť pravde, už v sebe nesie možnosť zmeny.
Existuje „dobrá“ závislosť?
Áno, napríklad šport. Aj tam však musí existovať rámec. Ak sa človek preťažuje, už to nie je zdravé. Kľúčom je vždy kontrola.
Dá sa pomôcť niekomu, kto nechce zmenu?
Nie. Môžeme sa snažiť, ale bez trvalého výsledku. Zmena sa začína vo vnútri – keď vznikne motivácia sama o sebe. Keď sa niečo „prepne“. Vtedy treba byť nablízku a pomôcť.
A čo tí, ktorí pomáhajú? Kde je hranica medzi pomocou a sebapoškodením?
Tam, kde už ubližujeme sami sebe. Pomáhajúci nesmie prísť k ujme. Ak sa zničí alebo „zraní“, nikomu to nepomôže. Predstava, že záchranár či hasič bezhlavo vbehne do plameňov, patrí skôr do filmov. Najprv treba vždy zabezpečiť miesto zásahu.
Ktoré závislosti dnes predstavujú v Maďarsku najväčší problém?
Užívanie drog jednoznačne rastie. Rovnako dôležité sú však aj „tiché“ závislosti – pornografia či hazard. Sú menej viditeľné, no veľmi rozšírené.
Mala by drogová politika skôr trestať alebo pomáhať?
Skôr regulovať. Samotný zákaz nefunguje. Vezmime si napríklad Elf bary – hoci sú v Maďarsku zakázané, napriek tomu ich mnohí používajú. Sú lacné, dostupné, no často nevieme, čo obsahujú. Dochucovadlá môžu spôsobovať vážne problémy vrátane ťažkého poškodenia pľúc (EVALI, „popcornové pľúca“). Kľúčová je osveta. Rozhodnutie aj tak robí jednotlivec.
Aké sú prvé varovné signály?
Jednoduchý príklad: ak niekto počas „suchého novembra“ už na piaty deň pociťuje silnú túžbu, je to signál.
Čo ste sa od závislých ľudí naučili o sebe?
To, že aj ja som závislý. Fajka, práca, šport, čokoláda, seriály… tie isté mechanizmy fungujú aj vo mne. Rozdiel je len v tom, že sa ich snažím udržať v určitých hraniciach.
Ak je závislá celá spoločnosť, ide o individuálnu alebo kolektívnu zodpovednosť?
Oboje. Jednotlivec nesie zodpovednosť, no prostredie je rovnako dôležité. Obrovský vplyv majú napríklad influenceri – formujú vzorce správania. Preto by nemali len predávať, ale aj niesť zodpovednosť.
Zažili ste situáciu, keď ste vedeli, čo treba urobiť odborne, no ľudsky to bolo ťažké?
Odborné rozhodnutie nesmie byť prehlušené emóciou. Ak je pacient s rakovinou nevyliečiteľný, nebudem ho resuscitovať len preto, že si to želá rodina. Možno by ešte dva dni ležal na JIS a potom by aj tak zomrel. Zároveň by som tým mohol pripraviť o šancu iného pacienta, ktorý má reálnu nádej na prežitie.
Čo vám dáva zmysel pokračovať a znovu pomáhať?
Ak niekto príde po pomoc, už v ňom existuje určitá motivácia. Možno malá, ale je tam. A na nej sa dá stavať. No tomu, kto nechce zmenu, pomôcť nemožno.
Na konci nášho rozhovoru je ťažké nespoznať sa v tom všetkom aj sami. Doktor nás konfrontuje s tým, že závislosť sa netýka len „tých druhých“. Je oveľa bližšie, než si myslíme. Možno práve preto stojí za to položiť si otázku: bez čoho by sme len ťažko dokázali fungovať? A stojí to za to?
(MKI)
