Vodárenská veža bola postavená v roku 1902. Právom sa stala jedným z určujúcich symbolov Komárna. Dátum 19. jún sa zapíše do histórie mesta, keďže tento nádherný objekt sa opäť vrátil do vlastníctva spoločnosti KOMVaK. Túto udalosť sme mohli spoločne osláviť v sobotu formou rodinného dňa.
Na rodinnom dni čakalo na deti množstvo vodných a športových aktivít
Vodárne mesta Komárno a.s. (KOMVaK) zorganizovali 29. júna pri Vodárenskej veži rodinný deň, počas ktorého s zabávali malí, ako aj veľkí. Deti sa tešili z nafukovacieho hradu, maľovania na tvár, športových a vodných hier, dokonca ich poctil návštevou aj Spider-Man. Dospelých zas potešil pivný stan a večerná svetelná šou. Atmosféra bola výnimočná, no skutočný význam podujatia spočíval v tom, že Patrik Ruman, riaditeľ KOMVaK-u a primátor Komárna Béla Keszegh tu oficiálne oznámili nasledovné: 19. júna, čiže po 80 rokoch sa jeden z najikonickejších objektov mesta opäť stal vlastníctvom Komárna.
Vodná veža, ktorú odovzdali do užívania v roku 1902, sa právom stala jedným z určujúcich symbolov Komárna
„Aj keď je veža momentálne mimo prevádzky, naďalej je súčasťou aktívneho systému zásobovania vodou. 500 kubických metrov vody v jej nádrži postačuje na zásobovanie bytoviek pitnou vodou až po druhé či tretie poschodie v prípade núdze,“ vysvetlil Patrik Ruman. Tento fakt výrazne sťažil proces spätného odkúpenia, na ktorom riaditeľ KOMVaK-u neúnavne pracoval uplynulých šesť rokov. Západoslovenské vodárne nakoniec odovzdali budovu mestu za odhadovanú hodnotu.
V súčasnosti nie je Vodná veža prístupná verejnosti, no pri príležitosti jej návratu mohli prítomní nahliadnuť dnu
Odvahu a odhodlanie vedenia Komárna bolo takisto potrebné na to, aby sa celý proces mohol vôbec začať. Primátor Béla Keszegh zdôraznil: najprv bolo potrebné získať späť priľahlé pozemky, ktoré predtým patrili Nitrianskemu kraju, a až potom mohli vďaka dotačným zdrojom a podporám začať s rozvojom. Zanedbané územie bolo vyčistené, graffiti odstránené, pribudol nový chodník, nainštalovali sa bezpečnostné kamery a pri Vodárenskej veži vznikol moderný vonkajší fitness park. Na symbolické „prelomenie železnej brány“ boli pozvaní aj bývalí riaditelia KOMVaK-u, ako István Fekete a Ilona Molnár. Prvý spomenutý nám povedal, že v 80. rokoch 19. storočia sa voda ešte dovážala vo vozoch z rieky a v kaviarňach podávali k čiernej káve filtrovanú vodu z Dunaja. Neskôr sa začalo s vŕtaním studní a Ministerstvo vnútra Uhorského kráľovstva vydalo povolenie na výstavbu vodárenského systému.
V roku 1901 vytvoril kráľovský stavebný inžinier Elemér Zarka návrh: romantickú vežu vysokú 28 metrov, ktorá bola postavená neuveriteľne rýchlo a precízne a to 15. augusta 1902 kedy bola odovzdaná do prevádzky.
Inžinier myslel vo veľkom: do veže vedie približne 120 kamenných a ďalších 40 – 45 železných točitých schodov. Oceľová nádrž s objemom 500 m³ je dodnes v perfektnom stave. Tento objem nepostačoval len vtedajšiemu 17-tisícovému Komárnu a Újszőnyu, ale umožňoval zásobovanie až pre 30-tisíc ľudí, keďže počítali aj s armádou.
Názov Ráckert – susediaceho priestoru – sa taktiež zapísal do dejín mesta: tu bol prvý futbalový štadión KFC, kde kedysi hrali aj proti Ferencvárosu. Aj keď dejiny rozdelili Severné a Južné Komárno, obyvateľstvo južnej časti dostávalo pitnú vodu odtiaľto až do roku 1955.
Patrik Ruman aj Béla Keszegh označili 19. jún za historický okamih
Následná znárodnenie a nešťastná privatizácia po zmene režimu spôsobili, že mesto na desaťročia stratilo túto vežu – teraz sa však, po 80 rokoch, opäť vrátila do rodného Komárna.
Budúcnosť má ešte veľkolepejšie plány, keďže vedenie mesta pracuje na vytvorení komunitného priestoru. Vo veži by mohla vzniknúť kaviareň alebo galéria, na vrchole s vyhliadkou ponúkajúcou nádherný výhľad.
Z veže sa otvára nádherný výhľad – možno z nej raz bude vyhliadková veža
Jedno je isté: Vodárenská veža už neuchováva len minulosť mesta, ale stala sa základným kameňom novej éry Komárna.
Kráľovský stavebný inžinier Elemér Zarka sníval v roku 1901 odvážny sen – vďaka nemu vďačíme za tento zázrak.
(sze)
