Dňa 17. júna sa reštaurácia Kortina v Komárne stala dejiskom výnimočného podujatia: pod záštitou nemocnice AGEL sa uskutočnila komorná oslava na počesť tých, ktorí už roky a desaťročia pomáhajú svojim blížnym život zachraňujúcou krvou. Na slávnostný obed boli pozvaní výnimoční darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi zlatých, diamantových či Kňazovického medailí – ako uznanie za opakované darovanie krvi, za ktorým sa často skrýva viac než len služba, ide o dlhoročné nasadenie a oddanosť.
Na podujatí bola prítomná aj nemocničná vedenie. Vo svojom slávnostnom príhovore riaditeľ vyzdvihol, že pozvaní darcovia nedarovali len krv, ale aj nádej, príležitosť a samotný život. Ako sa vyjadril: „Túto obetu chceme oplatiť malým pohostením, poďakovaním, ktoré prichádza zo srdca – a ktoré nikdy nebude dostatočné.“ Počas podujatia predstavili aj novú primárku oddelenia, MUDr. Gabriellu Bódiovú, ktorá sa bude ďalej podieľať na odbornom vedení činností súvisiacich s darcovstvom krvi.
Darovanie krvi: anonymné hrdinstvo všedných dní
Vo svojom príhovore uviedla, že darovanie krvi nie je okázalý čin. Nie sú pri ňom kamery, pódium, ani žiarivé ceny. A možno práve preto je také vznešené. Darca krvi sa nepýta: komu ide jeho krv, aký bude jej osud, do akých rúk sa dostane. Napriek tomu daruje. Pretože vie, že každá kvapka môže znamenať pre niekoho prežitie.
Toto tiché hrdinstvo robí z darcov krvi výnimočných ľudí. Sú to jednotlivci, ktorí možno v bežnom živote ostávajú nepovšimnutí, no spájajú sa so svojimi blížnymi tým najľudskejším spôsobom. Ich nezištný čin často znamená rozdiel medzi životom a smrťou – pri zranenom z nehody, u matky krvácajúcej po komplikovanom pôrode, u pacienta čakajúceho na život zachraňujúcu operáciu alebo pri oslabenom tele počas onkologickej liečby.
A práve preto to treba neustále pripomínať: každý darca krvi je živým článkom tej spoločenskej solidarity, ktorá robí zo spoločnosti skutočné spoločenstvo.
Komárno ako príklad – budúcnosť postavená na tradícii
Darovanie krvi má v Komárne viac ako polstoročnú tradíciu. V roku 1965 vzniklo v nemocnici transfúzne oddelenie, ktoré odvtedy neúnavne slúži obyvateľom regiónu. Počas uplynulých desaťročí sa veľa zmenilo – lekárske technológie, nové protokoly, digitalizácia – no jedna vec zostala nemenná: potreba ľudskej krvi a ľudskej vôle.
Podľa slov zástupkyne riaditeľa pre lekársku starostlivosť, MUDr. Gabrielly Filkó Valacsai, je dnes nemocnica AGEL jedným z najdôležitejších centier na zber a distribúciu krvi v celom regióne. A tento systém sa nezaobíde bez darcov, ktorí sa rozhodnú pomôcť – či už pravidelne, alebo aspoň raz za život. Komárno môže byť hrdé na to, že jeho komunita – mladí aj starší, muži aj ženy – každoročne dokazujú: tu žije kultúra pomoci, tu pretrváva duch zodpovednosti.
Za každým číslom sa skrýva príbeh života
Darovanie krvi sa často vníma cez štatistiku: koľko litrov, koľko jednotiek, koľko darcov. No za číslami sa skrývajú skutočné príbehy. Darca možno zachránil život malému dieťaťu. Alebo otcovi rodiny, ktorý sa mohol vrátiť do práce. Možno babičke, ktorá sa dožila promócie svojho vnúčaťa. Tieto príbehy nikdy nespoznáme – a predsa, všetky napísali darcovia krvi.
Dar ich daru je neviditeľný, no predsa hmatateľný: sú to oni, ktorí potichu píšu pokračovanie príbehov iných.
Výzvy budúcnosti – a sila komunity
Aj keď dnešok patrí oslavám, budúcnosť prináša výzvy. Letné mesiace zvyknú prinášať nedostatok krvi – počas školských prázdnin, dovoleniek a horúčav ubúda dobrovoľných darcov. Okrem toho je čoraz naliehavejšou úlohou osloviť mladšie generácie: uvedomiť im, že darovanie krvi nie je len zdravé, ale môže byť aj formujúcim, komunitným zážitkom.
Cieľom nemocnice AGEL je nielen poskytovať technické zázemie pre darovanie krvi, ale formovať myslenie na spoločenskej úrovni: prostredníctvom edukácie, príkladu a medziľudských vzťahov. A práve v tomto je mesto Komárno výborným partnerom – pretože tu naozaj žije a funguje duch komunity, ktorá neopúšťa tých, čo sa ocitnú v ťažkostiach.
Úcta darcom krvi – poďakovanie v mene mesta
Podujatie z 17. júna bolo viac než len oslavou: bolo poďakovaním, ktoré vyslovilo celé mesto tým, ktorí nečakajú pochvalu, len si plnia svoju povinnosť. Pohostenie v reštaurácii Kortina, slávnostné príhovory, ocenenia a spoločné spomienky vyjadrovali jediné: uznanie.
Drahí darcovia krvi – nech je pre vás tento deň pripomienkou toho, že to, čo dávate, sa nestratí. Pretože každá kvapka krvi, ktorú ste nezištne darovali, rozbúchala niekde srdce o čosi dlhšie.
Zo srdca Vám ďakujeme!
Nikoletta Dikáczová – meno, ktoré dnes znamená nezištnosť:
Nikoletta Dikáczová darovala krv už 98-krát – za čo bola ocenená Kňazovického medailou. Ženy môžu darovať krv každé štyri mesiace – ale čo vlastne znamená tento vznešený čin? Nikoletta rozpráva svoj príbeh osobne.
– Povedz, prosím, ako sa začala tvoja dlhá a vytrvalá cesta darovania krvi?
– Prvýkrát som darovala krv ako osemnásťročná, a odvtedy som takmer vždy využila každú možnosť. Len párkrát som vynechala – keď som bola tehotná a počas obdobia dojčenia. Inak som chodila pravidelne.
– Čo ťa k tomu priviedlo?
– Moja krstná mama pracovala v nemocnici na kreatívnom oddelení, ktoré sa vtedy nazývalo „osveta“. Vyrábala plagáty a grafiky na propagáciu darovania krvi – vtedy sa všetko ešte maľovalo ručne, nie počítačom. Ako dieťa nám často nosila odznaky s kvapkou krvi a rôzne predmety. Veľmi ma to zaujalo. V našej rodine nikto okrem mňa krv nedaruje – ja som bola prvá a jediná.
– Aké spomienky máš na svoje prvé darovanie?
– Bolo to už dávno, ale na jednu vec si pamätám jasne: ruku som musela zasunúť cez malý otvor, za sklom sedeli sestričky. Prekvapivo som sa nebála. Bolo to len skúšobné darovanie, necítila som závrat ani nevoľnosť. Prežila som to ako úplne prirodzený zážitok.
– Mala si niekedy nepríjemnú skúsenosť počas alebo po darovaní?
– Nikdy. Naozaj nikdy. Ani len „hviezdičky“ som nevidela – hovorí s úsmevom.
– Aký je to pocit, keď si uvedomíš, že jedno darovanie môže zachrániť až tri životy?
– Je to jeden z najlepších pocitov na svete. Vlastne preto to robím. Považujem to za dobrý skutok, určitý druh osobného poslania. Čoskoro by som chcela darovať aj plazmu a potom znovu krv. Ak všetko pôjde dobre, do pol roka dosiahnem svoju 100. darovanie.
(lk)
