Péter Farkas je jeden zo známych a vyhľadávaných klaviristov u nás, ktorý zabezpečuje hudobnú kulisu na firemné posedenia, plesy a iné súkromné akcie.
Povedz nám niečo o svojich začiatkoch.
Vyrastal som v hudobnom prostredí – muzikálnosť je v našej rodine prítomná už po generáciach. Keď som bol dieťa, vyskúšal som viacero nástrojov: hral som na gitare, bicích, potom som objavil klavír a syntetizátor, ktoré mi zostali dodnes. Vo väčšine prípadov sa pesničky učím ako samouk, počúvaním. Začínal som ako 14-ročný v Čarde Bocian v Chotíne, takže do kruhu tohto nočného života som sa dostal dosť skoro.
Ako pokračovala tvoja kariéra?
Po úvodnom roku a pol prišli rôzne pozvánky, či už svadby, plesy alebo iné súkromné akcie. Tak ma spoznalo veľa ľudí. Od hrania v krčmách som sa prepracoval na súkromné akcie.
Momentálne funguješ najmä ako jednočlenná kapela. So syntetizátorom tiež spievaš
Ako klavirista som sa dostal do kapely Meteor z Hurbanova. Pracoval som s nimi takmer päť rokov. Zorganizovali sme spolu veľa plesov a večierok a dokonca sme hosťovali aj v Nemecku. V živote väčšiny kapiel sa členovia menia – na poste speváka sa dosť striedalo, tak prišiel nápad, čo keby som to skúsil. Učil som sa doma, robil som si poznámky a spieval. Najprv som úspešne zvládol vokály a potom, povzbudený skúsenosťami z úspechu, aj vážnejšie pesničky.
Barová hudba a hranie v reštauráciách sa čoraz viac presadzujú
Prichádza veľa žiadostí a prosieb. Okrem mestských reštaurácií, barov a stravovacích jednotiek často navštevujem aj Dunajskú Stredu, Šamorín a Maďarsko. Jedno prináša druhé.
Prenikajú popri zdravej rivalite aj obľúbené choroby dnešnej modernej doby: závisť a zloba?
Bohužiaľ áno. Snažím sa čo najviac naplniť očakávania. Ak sú s mojím výkonom spokojní hostia aj diváci, bavia sa a volajú ma späť. Považujem sa za skromného človeka, no vďaka Stvoriteľovi si v dnešnej dobe môžem vybrať, kde budem hrať. Čo sa týka tvojej otázky, semtam sa pokúšajú ponúknuť nižší honorár. Citlivo sa ma to dotýka, ale už sa k tomu správam uvoľnenejšie, neberiem si to až tak k srdcu.
Akú hudbu počúvaš rád ako súkromná osoba?
Milujem dobrú a kvalitnú hudbu – paleta je široká. Som všežravec, len kvalita by mala byť na mieste – napr. Zsuzsa Cserháti, Balázs Fecó, Korál, Attila Kökény.
Okrem kvalitnej hudby si dávaš záležať aj na svojom zovňajšku a oblečení.
Áno, som toho názoru, že najradšej sa obliekam elegantne, či už je to ples, reštaurácia alebo akákoľvek súkromná akcia.
Ako zosúlaďuješ prácu s rodinou?
Moja rodina čoraz ťažšie znáša moju neprítonosť. Mám tri deti. Z predchádzajúceho manželstva mám dospelú dcéru Kristínu. S mojou súčasnou partnerkou vychovávame dvoch chlapcov, päťročného Dávida a sedemročného Petra. Peter sa snaží pokračovať v hudobnej línii. Veľmi sa mu to páči a je talentovaný. Navštevuje hudobnú školu a učí sa hrať na klavíri. Trochu som spomalil, zrušil som zopár pozvaní, aby som mohol tráviť viac času s rodinou.
Ako som počas nášho rozhovoru vycítil, si lokálpatriot, miluješ Komárno
Áno, mám veľmi rád Komárno. Keď ma osud poslal ďalej, vždy som sa chcel vrátiť. Cítime sa tu doma a príjemne. Pre mňa je najdôležitejšia rodina, mám na mysli blaho partnerky a detí. To, že prostredie je profesionálne podnetné, je už len čerešnička na torte. Hral som v rámci Komárňanských dní a bol som pozvaný aj na Vínne Korzo, ktoré sa koná na jeseň…