Magdi je človek, ktorý chodí na komárňanské kúpalisko, ako návštevník. Toto miesto sa pre ňu stalo súčasťou života. Magdaléna Vörös patrí medzi najdlhšie pôsobiacich pracovníkov plavárne a kúpaliska. Už viac, ako štyri desaťročia pracuje pri vode. Bola pokladníčkou, zaujímala sa o strojarinu, pomáhala zachraňovať životy a dodnes sa stará srdcom i dušou o to, aby sa tu každý cítil dobre.
Ako mladá robila atletiku a v skoku do výšky dosahovala výnimočné výsledky. Ako a prečo začala športovať?
Navštevovala som Základnú školu na Ulici práce, kde mojím triednym učiteľom a zároveň aj trénerom bol Miklós Csintalan. On mi priblížil šport a vzbudil vo mne lásku k nemu. Zaujímavé je, že som nemala výšku na skok do výšky, napriek tomu som preskočila svoju vlastnú výšku, ako aj výšku prvej triedy, čo bolo vtedy 1,66 m. Bola som majsterkou Slovenska, štvrtá v Československu a štvrtá aj na medzinárodných pretekoch Grand Prix. Je to síce pekný výsledok, no pre športovca zároveň najhorší – chýbal len malý krôčik k pódiu. Neskôr som sa dostala do Nitry a s nimi som sa zúčastnila aj behu v Paríži, na ktorý dodnes rada spomínam.
Možno nie každý pozná vaše meno, ale vašu tvár si mnohí automaticky spájajú s plavárňou a kúpaliskom.
V roku 1986 som začala pracovať na plavárni ako pokladníčka. Ponúkli mi pracovnú príležitosť a keďže plaváreň je športové zariadenie, myslela som si, že je to ideálne miesto pre mňa. Postupne som sa naučila všetky „finty“ strojáriny, keďže ma pracovníci strojovne zasväcovali do detailov. Pamätám si, že raz sa jeden z nich chcel ísť trochu potúlať a nechal ma na starosti v strojovni. Ukázal mi, ako majú byť nastavené ventily, aby bolo všetko v poriadku. A o pár rokov neskôr som práve ja upozornila jedného strojára, že určité ventily nie sú nastavené správne. V roku 2001 ma preložili na kúpalisko a poverili vedením. Dlho som váhala – nechcela som tu pracovať kvôli jednej zlej spomienke z detstva. Dnes je však kúpalisko mojou srdcovou záležitosťou. Za takmer štvrťstoročie sa veľa zmenilo, vystriedalo sa mnoho prevádzkovateľov a riaditeľov, no ja som zostala.
Vy ste najväčší odborník na kúpalisko. Ako vnímate, či ho Komárňania považujú za svoje?
Nedá sa vyhovieť každému – také neexistuje, že by sme sa zavďačili úplne všetkým. Sú Komárňania, ktorí kúpalisko milujú a často sa vracajú, a sú takí, ktorí radšej navštevujú väčšie kúpaliská v okolí, lebo majú radi ruch. Naše možnosti sú obmedzené – sme v meste, nemáme priestor na rozširovanie. Kapacita je 1 500 osôb, ktoré sa však rozptýlia medzi sedem bazénov a tri bufety, takže ani v najrušnejších dňoch tu nie sú tlačenice. Našou hlavnou atrakciou je od začiatku termálna voda. Hostia z miest, ako z Győru, Budapešti, Bratislavy či Českej republiky si ju nevedia vynachváliť.
Kúpalisko sa rozvinulo a zmenilo. Ako to prežíva človek, ktorý je v centre diania?
Máme viditeľné aj neviditeľné vylepšenia. Z každého sa teším rovnako, každé nás posúva dopredu. Každý rok sa snažíme priniesť niečo nové, berieme do úvahy požiadavky ľudí. Aj preto pribudlo zábradlie pri zadnom bazéne, aby starší návštevníci bezpečne vstúpili do vody. Keď som tu začínala, mali sme len jeden vnútorný bazén s kapacitou 40–50 ľudí. Potom sa postavil vonkajší termálny bazén s posuvnou strechou a masážnymi prvkami – vtedy v širokom okolí nič podobné nebolo. Zadný bazén, ktorý hostia volajú „hríbový“, bol kedysi betónový, dnes je prietokový, s masážnymi prvkami a s hríbom, podľa ktorého dostal názov. Je obľúbený najmä u rodín s deťmi a v lete je vždy plný. Napĺňame ho zmiešanou termálnou a obyčajnou vodou, takže má stabilných 28–30 °C. Hĺbka je od 90 do 120 cm. Výbornou investíciou boli aj tobogany vo výučbovom bazéne – priťahujú množstvo návštevníkov. Tento rok sa obnovil detský bazén, nad ktorý pribudlo aj tienenie.
Tento rok všeobecne kúpaliska veľmi nepotešil. Tragédia v Štúrove poznačila leto a počasie tiež neprialo. Ako sa to prejavilo u vás?
Po tragédii v Štúrove sme asi dva týždne takmer nevideli rodiny s malými deťmi. A noci boli tak chladné, že aj keď sme bazény kúrili, cez deň sa voda nevedela zohriať. V porovnaní s minulým rokom nám návštevnosť klesla o 30 až 40 percent.
Keď sa obzriete späť, je nejaký príbeh, na ktorý radi spomínate?
Nemám vyslovene obľúbený príbeh, ale jedným z najpamätnejších momentov bol ten, keď sme zachránili život mladému chlapcovi. Pri okraji bazéna sa mu náhle zle dýchalo, práve som tade prechádzala a všimla som si, že nedýcha. Použila som Heimlichov manéver a plavčíci začali resuscitáciu. Keď prišla záchranka, už bol pri vedomí. Neskôr prišiel aj s rodičmi poďakovať, že sme mu zachránili život.
Stávajú sa takéto prípady často?
Našťastie nie, len raz či dvakrát do roka sa stane, že niekomu príde vo vode nevoľno. Častejšie sa však stáva, že rodičia nedostatočne dohliadajú na svoje deti a pustia ich na tobogan, hoci nevedia plávať – a nehoda je hneď na svete. Plavčíci sú však školení a rýchlo reagujú.
Ako ste spomenuli, na kúpaliskách sa ľahko môže stať nehoda. Musíte kolektív riadiť pevnou rukou?
Pracujem v dobrej, súdržnej kolektíve. Na kolegov sa dá spoľahnúť v každej situácií. Vždy hovorím, že ja som Magdi, nie šéfka – a nemám rada, keď ma tak volajú. Treba zostať človekom, no zároveň dodržiavanie pravidiel je nevyhnutné. Všetko musí byť v poriadku! Každý mesiac sa odoberajú vzorky vody na testovanie. Doteraz sme mali 99 % dobrých výsledkov, a ak sa objavila 1 % odchýlka, okamžite sme ju odstránili. Vyzdvihla by som prácu upratovačiek – závisí od nich neuveriteľne veľa, no často na ne zabúdame.
Hovorili sme o tom, ako sa kúpalisko za tie roky zmenilo, ale ešte sme nespomenuli budúce plány!
Vyzdvihla by som dve veci. Chceme zlepšiť kemping – na dvore zadnej strojovne by sme vybudovali miesto, kde si naši návštevníci, čo radi „kempujú“ doplnia zásoby a zároveň využijú služby termálneho kúpaliska. Plánujeme tiež vytvoriť izby v priestoroch v bývalom fitness, aby sme hosťom mohli ponúknuť komplexnejšie balíčky. Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým návštevníkom, že si vybrali naše malé, rodinné kúpalisko. A tých, ktorí tu ešte neboli alebo už nás dávnejšie nenavštívili, srdečne pozývam – príďte si to vyskúšať! Tešíme sa na vás!
(sze)
