Pre rok 2025 sa vtákom roka stal európska Krakľa belasá. Je to drahokam v slovenskej ornitológii. Tento vták sa už pomaly považoval, ako vyhynutý druh.V roku 2020 sa opäť objavil. Informovala o tom Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS/BirdLife), je spoločnosť, ktorá každý rok navrhne istý druh vtáka, na ktorého chce osobitne upozorniť verejnosť. A to hlavne pre jeho ochranu.
„Krakľa belasá je nápadne modrý vták, veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 až 73 cm. Na hlave, krku a bruchu má výrazne tyrkysové perie a na chrbte gaštanovohnedé operenie,“ vysvetlili ornitológovia. Dodali, že pre svoj chrapľavý hlas ho v minulosti ľudovo nazývali aj „modrá vrana“. Keďže ide o sťahovavý druh, jeho príchod sa očakáva práve v tomto období. Podľa ornitológov je Krakľa belasá vlajkovým druhom ochrany prírody na slovenských stepiach. „Na desať rokov úplne zmizol zo slovenskej krajiny. Po roku 2010 naše nížiny opustil a odvtedy tento nádherný a vzácny druh vtáka nebolo už vidno. Žiaľ, stal sa obeťou necitlivého hospodárenia,“ vysvetlili odborníci a dodali, že kedysi bol bežným druhom poľnohospodárskych oblastí. Z nížin ho najviac vytlačilo obmedzenie pastvy a intenzifikácia poľnohospodárstva.
Opäť prelietava stepi
Znovu sa objavil na stepiach juhovýchodného Slovenska, kde ornitológovia roky umiestňovali búdky. „Po dôkladnom pozorovaní a opakovaných kontrolách sme našli celkovo šesť hniezdiacich párov, z ktorých štyri úspešne vychovali mláďatá. Okrem jedinej prirodzenej dutiny v strome všetky využili na hniezdenie výlučne umelé búdky, ktoré im poskytli bezpečné útočisko,“ uviedli. Dodali, že počet párov každoročne rastie, v roku 2024 už obsadili 29 búdok. Slovensko je tak jedinou krajinou v Európe, kde sa miestne vyhynutá Krakľa belasá vráti hniezdiť, predovšetkým vďaka opatreniam na ochranu prírody.
Podľa ochranárov je ideálnym prostredím pre Krakľu belasú zdanlivo pustá, ale v skutočnosti pestrá, bezlesná nížinná krajina. „Objavujú sa tam, kde sa pasú zvieratá, kde sú lúky plné hmyzu. To však, žiaľ, už ani na Slovensku, ani v iných krajinách EÚ nie je samozrejmosťou,“ uviedla SOS.
Na poľnohospodárskej pôde intenzívne používané insekticídy ničia hmyz, ktorým sa Krakľa belasá živí. SOS doplnila, že ďalšou podmienkou návratu Krakľy belasej je dostupnosť vhodných miest na hniezdenie. „Krakľa belasá prirodzene hniezdi v dutinách, ktoré vytesali ďatle, no tých je na poľnohospodárskych pozemkoch málo,“ konštatovali s tým, že kľúčovou podmienkou úspešného návratu Krakľa belasej je stabilizácia jeho panónskej nížinnej populácie.
Ako uviedli, SOS už začala s postupnou obnovou populácie Krakľy belasej a ďalších stepných druhov v rámci projektu LIFE. „Projekt si kladie za cieľ okrem iného umiestniť 800 umelých búdok, vytvoriť 140 hektárov nových trávnatých plôch a obnoviť pastvu na ploche 700 hektárov,“ spresnil Matej Repel zo SOS. V hniezdnej sezóne 2025 bude mať Krakľa belasá k dispozícii 60 nových búdok, v nasledujúcom roku pribudne ďalších 50.
Posledný pár bol pri Hurbanove
Na tému Krakľy belasej sme oslovili aj ornitologičku Podunajského múzea. Veronika Bucz uviedla, že sa teší z výberu vtáka roka, najmä preto, že Krakľa belasá bola kedysi na Slovensku bežne rozšírená, no pred viac, ako desiatimi rokmi zmizla. „Potom, čo sa ornitológovia snažia obnoviť vhodné prostredie pre tento druh, vtáky sa opäť objavili. Prispelo k tomu aj to, že sa v niektorých oblastiach obnovila pastva,“ vysvetlila odborníčka.
Zdôraznila, že pastva so sebou prináša aj výskyt väčšieho hmyzu. A to najmä v okolí zvierat, ktorý tvorí potravu pre Krakľu belasú. „Je veľmi dôležité upozorniť ľudí na to, že to boli práve ľudské zásahy, ktoré spôsobili jeho zánik v regiónoch,“ uviedla. Podľa nej sa správnymi zásahmi môžu tieto vtáky opäť vrátiť do našich oblastí.
Na otázku, či sa môže Krakľa belasá objaviť aj v našom regióne, odpovedala: „Posledný pár hniezdil okolo roku 2010 tu v okolí Hurbanova. To je posledný prípad, o ktorom vieme z nášho okolia. V nasledujúcom roku sa tento pár už nevrátil, zaujímavosťou je, že jeden z partnerov pochádzal z Maďarska a druhý zo Slovenska. U nás sa hniezdiaci pár zatiaľ neobjavil, občas však pozorujeme migrujúce jedince.“ Ornitologička prezradila, že sa znovu objavili v Gemeri a na východnom Slovensku, kde sa obnovila pastva a krajina sa tak podobá na Hortobágy v Maďarsku, čo umožnilo ich návrat. „Očakáva sa, že sa objavia aj u nás, ornitológovia urobili maximum. Na Veľkolélskom ostrove sú napríklad búdky už rozmiestnené, pastva prebieha, takže vtáky sa môžu vrátiť. Je nevyhnutné, aby sa posilnila maďarská aj miestna populácia, aby mohli znovu tvoriť páry,“ uviedla.
Veronika Bucz dodala, že múzeum má vo svojej zbierke niekoľko preparovaných jedincov. V minulosti sa vyskytoval v okolí Martoviec, Hurbanova a Imeľa, a tiež hniezdil aj na ostrove pri Komárne. Na otázku, či je možné, že na východe bude viac týchto vtákov, než na západe pre industrializáciu, odpovedala: „Áno, východné oblasti sa ukazujú byť pre tento druh priaznivejšie.“
Ornitologička doplnila, že v našom regióne sa týmto druhom vtákov zaoberal zoológ Mirko Bohuš, ktorý pôsobí, ako pedagóg na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bohuš publikoval viacero odborných článkov na túto tému, pričom sa významne zaslúžil o ochranu vtákov v okolí Komárna a zabezpečil aj umiestnenie búdok.
(sch)
Fotografie:
Patrik Čillík/Facebook
WildLifeBlog/Facebook
Jozef Lengyel/Facebook
