Jedným z najväčších globálnych problémov 21. storočia je klimatická kríza a zmena klímy. Z roka na rok čoraz intenzívnejšie pociťujeme negatívne dôsledky tohto javu aj v našej krajine. Pribúda počet suchých dní, ubúda zrážok, a biosféra prechádza úplnou premenou, čo nemusí byť priaznivé pre miestne ekosystémy. Okrem toho sa topia ľadovce, pribúdajú zemetrasenia, extrémne búrky a prívalové povodne s ktorými ľudia dennodenne zápasia.
Žaloby, odškodnenie, či krok vpred
Podľa najnovšej správy BBC sa na základe rozhodnutia najvyššieho súdu OSN otvorila cesta k tomu, aby sa krajiny mohli navzájom žalovať pre klimatickú zmenu, vrátane emisií plynov spôsobujúcich otepľovanie. Hoci Medzinárodný súdny dvor v Haagu zároveň uviedol, že bude náročné určiť, kto je zodpovedný za jednotlivé aspekty klimatickej zmeny. Toto rozhodnutie síce nemá právne záväzný charakter, ale môže mať napriek tomu významné následky. Ide každopádne o isté víťazstvo pre krajiny, ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči klimatickej zmene.
Rozhodnutie najvyššieho súdu OSN síce neznamená, že v každodennom živote pocítime zmenu, ba dokonca, možno si kladieme otázku, či vôbec existuje nejaká cesta späť. Napriek tomu je to príležitosť pre tie krajiny, ktoré za vzniknutú situáciu objektívne „nemôžu“. Súd vyhlásil, že rozvojové krajiny majú právo požadovať odškodnenie za následky klimatickej zmeny, napríklad za zničené budovy či infraštruktúru. Ak oprava škody nie je možná, príslušná vláda môže žiadať kompenzáciu. To sa môže týkať aj extrémnych prejavov počasia. Ak je možné dokázať, že ich spôsobila klimatická zmena. Vždy to však bude potrebné posudzovať individuálne. (Zaujímavosťou je, že v roku 2023 patrilo aj Maďarsko medzi rozvojové krajiny, hoci je členom EÚ. Slovensko sa už na tejto mape radí medzi rozvinuté krajiny.)
Zatiaľ nie je jasné, aké vysoké odškodnenie by mala ktorá krajina zaplatiť. Podľa jednej predchádzajúcej analýzy uverejnenej v časopise Nature klimatická zmena spôsobila v období rokov 2000 až 2019 škody vo výške 2,8 miliardy dolárov, čo predstavuje 16 miliónov dolárov každú hodinu. Bezprecedentnú kauzu na Medzinárodný súdny dvor predložila v roku 2019 skupina mladých študentov práv pochádzajúcich z pacifického ostrova Vanuatu, jednej z oblastí sveta najviac ohrozenej extrémnym počasím. Ich iniciatívu podporilo množstvo chudobnejších krajín, ktoré vyjadrili frustráciu z toho, že bohaté krajiny nedodržiavajú svoje sľuby v boji proti rastúcemu problému.
Sucho a neistá budúcnosť
Aj keď sa môžeme tešiť z určitého globálneho pokroku na oficiálnej úrovni, nemôžeme zatvárať oči pred tým, ako silno zasahuje klimatická kríza Slovensko. Priemerná ročná teplota sa za posledných 100 rokov zvýšila o viac než 1,5 °C. Počet horúcich dní (keď teplota dosiahne alebo presiahne 30 °C) sa zdvojnásobil v porovnaní so 60. rokmi. Vlny horúčav sú častejšie a sú dlhšie, najmä vo veľkých mestách, ako je Bratislava alebo Košice. Roky 2022 aj 2025 boli historicky suché, najmä v južných oblastiach (napr. Nitra, Komárno, Veľký Krtíš). Hladina podzemných vôd klesá dlhodobo, zásobovanie poľnohospodárstva vodou sa stáva kritickým. Znižuje sa prietok riek a potokov (napr. Ipeľ, Hron), niektoré vodné toky dokonca občas vysychajú. Na niektorých miestach (Šahy, Tornaľa) museli byť zavedené obmedzenia spotreby vody.
Ani naše prírodné bohatstvo nie je v bezpečí. Klimatická zmena oslabuje lesy, najmä ihličnaté porasty, ktoré sú náchylnejšie na škodcov (napr. lykožrúta). Z toho vyplýva nútená ťažba dreva a snaha o zakladanie nových lesov. Tie však nerastú dostatočne rýchlo, aby pomohli spomaliť klimatickú zmenu. V Nízkych Tatrách a Slovenskom raji už zanikli obrovské plochy lesov. Postupná premena biotopov ohrozuje vzácne druhy, ako sú kamzíky, svište a niektoré druhy vtákov. Klesá aj hladina priehrad a tokov (napr. slovenský úsek Dunaja), čo má dopad aj na zásoby pitnej vody. V Žitnom ostrove k tomu prispieva aj znečistenie podzemnej vody. No tu by sa situácia dala riešiť. Extrémne prejavy počasia (prudké lejaky verzus dlhé obdobia sucha) sťažujú hospodárenie s vodou. Povodne a sucho sa vyskytujú paradoxne zároveň, tzv. jarné záplavy, prívalové dažde a letné suchá.
V Tatrách sa topia malé ľadovce a snehové polia, čím sa zvyšuje hranica trvalej snehovej pokrývky. To má priamy dopad na alpské druhy rastlín a živočíchov, ktoré už nemajú kam ustupovať. Trpí aj zimný cestovný ruch – ubúda prirodzeného snehu, skracuje sa lyžiarska sezóna.
Kukurica, repka a iné letné plodiny trpia nedostatkom vody, výnosy klesajú. Klimatická zmena si vynucuje zmenu osevného postupu načo niektorí poľnohospodári prechádzajú na odolnejšie druhy rastlín. Pôdna erózia, extrémne búrky a krúpy spôsobujú výrazné škody. Urbanizované územia sa správajú ako tepelné ostrovy, kde je účinok klimatickej zmeny ešte silnejší. V Bratislave a iných veľkomestách nočné teploty v lete sotva klesajú, čo zhoršuje spánok i zdravie. Stále dôležitejšie sa stáva rozširovanie mestskej zelene a tieniacich prvkov. V mnohých mestách už vznikajú zelené strechy, ktoré majú chrániť obyvateľstvo aj životné prostredie.
A čo taký Balaton?
Obľúbené „maďarské more“ je často v centre pozornosti v súvislosti s klimatickou krízou. Maďarskí výskumníci opakovane upozorňujú, že v prípade Balatonu môžu nastať vážne problémy. „Mnohí si myslia, že najväčšou vedeckou výzvou roku 2025 je umelá inteligencia alebo kvantové počítače, ale z hľadiska nášho života je klimatická zmena najkritickejšia. Tento proces by sme už ani nemali nazývať zmenou klímy, ale niečím oveľa dramatickejším…
Táto zmena o 20 rokov úplne ovládne naše životy a to si veľmi málo ľudí uvedomuje,“ uviedol pre Telex doktor Viktor Tóth, vedecký pracovník HUN-REN Balatonského limnologického výskumného ústavu. Odborník povedal, že hoci súčasné premnoženie rias v Balatone ešte nie je znepokojujúce, obáva sa, že klimatická zmena zmení najväčšie maďarské jazero na stredomorské jazero ak s tým nič neurobíme. Pripomenul, že pred 20 až 25 rokmi mal Balaton na konci leta dve tváre a to riasami postihnuté Keszthelyské a Szigligetské kotliny a čistejšie vody v Szemeskej a Siófokskej oblasti. Dnes tento rozdiel mizne, kedže už začiatkom leta sa v niektorých oblastiach objavujú riasy aj vo východnej časti jazera. Tóth uviedol, že súčasné zmeny sú súčasťou širšej reorganizácie, ktorá súvisí s klimatickou zmenou a s vývojom porastov trstiny. Teplota vody v Balatone sa za posledných 150 rokov zvýšila o približne 2,2 °C.
„Znepokojujúce je najmä to, že väčšina tohto nárastu nastala za posledných 30 rokov. Predtým, počas 120 rokov, sme zaznamenali len asi 0,5 stupňový nárast, ale v polovici 80. rokov prišiel zlom. Od tej chvíle sa tempo otepľovania prudko zrýchlilo. Odvtedy je nárast teploty troj- až štvornásobný v porovnaní s predchádzajúcim obdobím,“ konštatoval. „Nechcem veštiť, ale musím: môžeme otvorene napísať, že Balaton sa v priebehu niekoľkých rokov môže stať jazerom stredomorského typu,“ dodal.
„To znamená, že problémy známe zo stredomorských jazier sa veľmi pravdepodobne objavia aj v Balatone a to najmä premnoženie rias.“ Zdôraznil, že to bude mať negatívny dopad nielen na ekosystém, ale aj na cestovný ruch – „otázka znie, kto bude chcieť prísť na miesto, kde je zlá kvalita vody.“
Upozornil aj na to, že v budúcnosti treba počítať s nižšou hladinou jazera, keďže do povodia Balatonu bude padať menej zrážok a v dôsledku vyššieho odparovania doň bude pritekať menej vody. Zaujímavosťou je, že teplotné zmeny vo Velencei-tó sú menšie, hoci ide o menšie jazero, no príčinu však zatiaľ nepoznáme. Tóth dodal, že existujú optimistické aj pesimistické scenáre vývoja klimatickej zmeny a „na každý by sme mohli – a mali – vybudovať stratégiu. Najväčší problém však je, že v Maďarsku sa prakticky nič nerobí. Problém sa nerieši.“
Existuje riešenie?
Zaujímavá otázka… Mohli by sme zorganizovať nekonečné fóra na tému, ako zvrátiť klimatickú krízu, ak to ešte vôbec je možné. Ľudstvo by muselo urobiť radikálny obrat a vieme dobre, že nemá na to záujem. Pravdepodobne je možné proces spomaliť a dlhodobo s ním žiť, ale vykorisťovanie prírody si už vyžiadalo svoju daň (– subjektívny názor autora).
(sch)
Obrázky: pixabay.com
Zdroj:
https://telex.hu/techtud/2025/07/07/balaton-algasodas-klimavaltozas-hun-ren-limnologiai-kutatointezet
https://444.hu/2025/07/23/mostantol-beperelhetik-egymast-az-orszagok-a-klimavaltozas-miatt
https://www.bbc.com/news/articles/ce379k4v3pwo
