Denné menu je špeciálna ponuka v reštauráciách, ktorá platí len na daný deň. Zvyčajne obsahuje niekoľko jedál, ktoré sú rýchlo dostupné a cenovo výhodnejšie, ako štandardné ponuky na jedálnom lístku. Mojim poslaním v tejto rubrike bude každý týždeň navštíviť 3-4 reštaurácie a následne zhodnotiť moje obedové dobrodružstvá. Hodnotiť budem férovo a objektívne, len to jedno jedlo, ktoré presne v ten deň v podniku ochutnám. A ako to u mňa zvykom býva, moje najobľúbenejšie jedlo práve pokazia a naopak jedlo, čo moc nemusím, pripravia v daný deň perfektne, ale aj taký je život a aj také sú denné menu v našom malom meste.
Reštaurácia Zuzka, 4.11.2024
Reštaurácia s názvom Zuzka je malá, ale útulná. Je schovaná na siedmom sídlisku za barom Johnnys. Polievka dňa v rámci menu bola dnes gulášová. Po servírovaní vám na stole pristane kôš s chlebom, pričom každý kôš obsahuje približne jednu porciu, čo predchádza plytvaniu a vysychaniu pečiva. V prípade potreby si môžete zo spoločného stolíka vziať aj čili. Gulášová polievka bola príjemne papriková, dobre dochutená, ale nie prekorenená. Obsahovala veľké kusy zemiakov a mäsa a porcia bola dostatočne veľká, aby zasýtila aj menej hladného človeka.
Hlavný chod som si kvôli práci musela zabaliť so sebou, no ešte som stihla nakuknúť a ovoňať, okamžite sa mi zbiehali slinky. Neodolala som a obsah balíčka som musela ochutnať. V ňom som mala zabalený mix pečených výpečkov z bravčového bôčika a krkovičky. Mäso bolo krásne upečené, príjemne sa trhalo, ale stále držalo svoj tvar. Bolo takmer dokonale nakorenené, dostatočne slané a nie príliš mastné, jednoducho tak akurát. Ako prílohu som mala varené zemiaky, ktoré síce štandardne nepreferujem, ale tieto boli chutné: dostatočne osolené, poliate šťavou z výpečkov a akurát uvarené. Za mňa paráda! Ďalšou prílohou bola čalamáda, ktorú by som si ako kontrast k slanému jedlu priala o niečo kyslejšiu, ale to je už len detail. Interiér reštaurácie nie je žiadna moderná noblesa, je tam naozaj len pár miest, ale obed si môžete pohodlne objednať telefonicky a vyzdvihnúť si ho. Reštaurácia Zuzka je krásnym príkladom toho, že na dobré jedlo nepotrebujeme ultramoderný styling ani tony mikrobyliniek a klíčkov. Úplne stačí, keď niekto pripravuje jedlo poctivo a s láskou. Nech sa nikdy nemenia, rada sa sem vrátim.
Neptún, 6.11.2024
Do Neptúnu som sa nedostala už roky, čiastočne kvôli jeho polohe blízko maďarských hraníc, takže som bola naozaj zvedavá, ako tam dnes varia. Keď som vstúpila, okamžite ma zaujalo čerstvo donesené jedlo jedného zo stravníkov, veľký, šťavnato vyzerajúci kurací steak s prílohou a krásne dlhé, lesklé zelené špargle. Bez ďalšieho rozmýšľania som vedela, že môj obed je spečatený. Mňam. Špargľa.
Ako polievku sme dostali zeleninový vývar s kúskami zeleniny a cestovinou. Vraj. No takto, k vývaru to malo naozaj ďaleko. Nikdy som nebola striktne proti bujónom v polievkach. Nie že by som to vyslovene preferovala, ale v rámci prijateľných noriem som si na to už zvykla. Toto však bol, podľa môjho názoru, čistý bujón s nasekanou zeleninou a rozvarenou cestovinou. Polievka bola prehnane slaná, no pritom nedochutená, čo je dosť zaujímavá kombinácia. Slanosť nepochádzala z klasickej soli, ale skôr z glutamátu, ktorý mi obaľoval jazyk a vytváral nepríjemný film.
Nevadí, pomyslela som si, veď onedlho príde hlavný chod, na ktorý sa neviem dočkať. Na moje nemilé prekvapenie sa na stole neobjavilo to, na čo som sa najviac tešila. Špargľa, kvôli ktorej som si toto menu vybrala, sa v mojej porcii jednoducho „stratila.“ Namiesto viacerých celých kusov som na tanieri našla len jeden kus rozdelený na tri časti, a zvyšok, pár kúskov pochádzal z konzervy. Mäso bolo príliš prepečené, ale inak slušne dochutené. Hranolky boli čerstvé a chutné, namáčala som si ich do výpeku z kuraťa. Ak by som to mala celé zhrnúť, nebola to síce tragédia, ale trochu ma to sklamalo. Do Neptúnu na obed sa moje kroky tak skoro nevrátia.
Fabrica 22/ Hotel Európa, 8.11.2024
Fabrica 22 je reštaurácia spojená s hotelom Európa. Hneď po príchode vás oslní krásny dizajn a moderný interiér. Ako prvé jedlo som si objednala ragú polievku. Keďže som bola v sprievode ďalšej osoby, vypýtali sme si dve porcie polievky a jedno hlavné jedlo. Polievku, ktorá je v menu, ale nie je súčasťou hlavného menu, tu podávajú zvlášť vo väčšej porcii, čo považujem za rozumné riešenie. Polievka s bravčovým mäsom a hráškom bola výborne dochutená, plná surovín a dokonca ma inšpirovala k tomu, aby som si ju niekedy skúsila uvariť doma.
Výber hlavného chodu bol pre mňa trošku dilema. Na výber som mala grilovaný hermelín so šalátom, čo uznáte, že nie je veľmi náročné jedlo na prípravu, takže by bolo ťažšie hodnotiť kuchárske schopnosti reštaurácie, alebo sviečková a tú, priznám sa, nemám veľmi rada. Nepýtajte sa prečo, skúšala som, ale jednoducho mi nesedí. Rozhodla som sa teda podľa zložitosti receptu a zvolila si sviečkovú. Ako niekto, kto sviečkovú neobľubuje, mám pár pripomienok. Štyri plátky knedle mi pripadali ako rozumná porcia, no privítala by som o jeden plátok mäsa viac. Omáčka bola pre môj vkus príliš sladká, takmer dezertná. Nechápte ma zle, kombináciu slaného so sladkým mám rada, ale toto už prekračovalo hranice môjho vkusu. Brusnice boli v podobe pokvapkaného džemu alebo sladkého rozvaru, bez kyslosti, takže vo mne ešte viac umocnili pocit, že vlastne jem dezert s mäsom.
Technicky bolo jedlo dobre pripravené. Personál bol milý, ústretový a príjemný. Fabricu 22 si ešte budem musieť niekoľkokrát vyskúšať, aby som si na ňu urobila konečný názor.
A také boli moje obedy tento týždeň. Neexistuje reštaurácia, ktorá by bola každý deň úplne dokonalá. Preto vás vyzývam: choďte niekam, kde ste ešte neboli, skúšajte niečo nové, vyskúšajte miesto, kam by ste možno nikdy nevkročili, alebo sa naopak raz za čas rozmaznajte drahším obedom. Jednoducho podporte lokálne gastro a ozvláštnite si svoje obedové pauzy, hoci aj takou maličkosťou, akou je cesta za dobrým jedlom.
alex, fotky: alex, archív
