Archeologické vykopávky vždy prinášajú prekvapenia, dokonca aj vtedy, keď sa skúma tá istá lokalita už celé desaťročia. V niekdajšom Brigetiu pracujú každé leto od roku 1992 študenti Katedry antickej archeológie ELTE spolu s pracovníkmi Múzea Györgya Klapku. Ide o jeden z najstarších plánovaných výskumov v Maďarsku, ktorý zároveň slúži ako praktické cvičisko pre budúcich archeológov. Tento rok otvorili šesť sond a každá z nich priniesla vzrušujúce nálezy.

Počas dňa otvorených dverí mohli záujemcovia nahliadnuť do každodenného života archeológov
Predbežný prieskum neinvazívnymi metódami
Verejnosť mala možnosť nazrieť do života archeológov počas dňa otvorených dverí. Riaditeľka Múzea Györgya Klapku Emese Számadó pripomenula, že prvé takéto podujatie sa konalo ešte v roku 2001. Keďže v niektorých rokoch ich bolo aj viac, tohtoročné sa konalo v dňa 13. augusta a bolo už v poradí dvadsiate deviate. Miesta tohtoročných sond určili vopred najmä modernými, neinvazívnymi metódami – radarovým prieskumom, dronovými a leteckými snímkami. Výskum viedol profesor Dávid Bartus a na tohtoročných prácach sa podieľali aj študenti z Česka, Slovenska a Brazílie.

Profesor Dávid Bartus, vedúci vykopávok, uviedol, že tento rok otvorili šesť sond
Keď sa rímsky vojak zranil
Medzi najzaujímavejšími nálezmi sa nachádzajú zvyšky rímskej poľnej nemocnice. V zariadení s kapacitou 200 až 300 lôžok sa nepostarali len o vojakov zranených v boji či počas výcviku, ale aj o tých, ktorí utrpeli úrazy pri stavebných prácach. Mnohých kosili infekčné choroby, pričom väčšinu týchto ochorení spôsobovala nevhodná kvalita pitnej vody. Archeológovia objavili podlažné úrovne aj stopy podlahového kúrenia, no žiadne nástroje, na tie si antickí lekári dávali veľký pozor. Podarilo sa rozlíšiť viacero stavebných etáp nemocnice. V 4. storočí ju buď rozšírili, alebo zmenili jej funkciu. Objavený bol aj obrovský obilný sklad so zvýšenou podlahou, aby chránil zásoby pred povodňami a hlodavcami.

V starovekej nemocnici sa ošetrovali vojaci légie a vykonávali sa aj menšie zákroky
Denná dávka jedného légionára predstavovala 800 či 900 gramov obilia, zvyčajne vo forme múky, čo pri 6000 vojakoch v miestnej légii znamenalo 5 ton denne. Sklady sa zvyčajne nachádzali pri hlavnej ceste a blízko brán, odkiaľ sa našli aj meracie pomôcky, naznačujúce, že sa tu uskutočňovalo aj váženie.
Záhadné pochovanie vo vnútri mestských hradieb
Tretia sonda s 19 kostrami priniesla vedcom poriadnu hádanku. Keďže Rimania vo vnútri mestských hradieb nepochovávali, predpokladalo sa, že ide o stredoveké nálezy. Odhaduje sa, že pozostatky pochádzajú zo 17. – 18. storočia a patrili obyvateľom zemepanského sídla, ktorí mohli zomrieť na následky epidémií. Pridružené predmety, ako pútnické odznaky zobrazujúce Golgotu svedčia o náboženskom živote ich majiteľov. Kvôli nálezu kostier sa tu samotné vykopávky mohli začať až neskôr. Objavené boli kamenné piliere, ktoré pravdepodobne patrili k arkádovej verejnej budove, neskôr rozdelenej na obytné domy. Na záver výskumu sa tu objavil úsek kanalizácie z najstaršieho obdobia mesta, dokonca aj s pôvodnými krycími doskami. Vďaka hermetickému uzavretiu sa vo vnútri zachoval skamenený, takmer 2000 rokov starý ľudský exkrement, ktorý je stále vhodný na DNA analýzu.

V starovekej nemocnici ošetrovali vojakov légie a vykonávali aj menšie zákroky
Vzácny vzor podlahy a unikátne bronzové sošky
V štvrtej sonde prekvapila bádateľov podlaha neskororímskej budovy. Dlažba z tehál tvarovaných do motívu klasov pšenice pripomína dnešné parkety. Predpokladá sa, že išlo o administratívnu budovu. Piata sonda ukrývala pohrebnú stavbu z obdobia po páde Rímskej ríše a tiež strechu, ktorá sa zrútila po roku 370, spolu s trojicou malých bronzových sôch, aké sa zatiaľ nikde inde na území Rímskej ríše nenašli. Ich funkcia je zatiaľ nejasná, domnievajú sa, že možno išlo o ozdobné nohy vedra na vodu.

Možno išlo o administratívnu budovu, ktorej podlahu pokrývala táto tehla pripomínajúca klas pšenice
Šiesta sonda odhalila rezidenciu mladého dôstojníka vo veku okolo dvadsiatich rokov. Fontána, nástenné maľby, stropné dekorácie a podlahové kúrenie vypovedajú o luxusnom bývaní. Preskúmaných 100 m² predstavovalo pritom len roh celej vily.
Tohtoročný výskum sa skončil po dni otvorených dverí, no na budúci rok budú práce pokračovať v už otvorených sondách. Brigetio stále ukrýva mnohé tajomstvá, no bezpochyby každý nový nález približuje jeho rímsku minulosť.
(sze)






