Ak ma niekto trochu pozná, vie, že mám slabosť pre jemné vône. Preto, keď som zistil, že Bálint Vadkerti je odborníkom na vône, veľmi som sa potešil a ešte viac som bol šťastný, keď súhlasil s mojím pozvaním a podelil sa so mnou o jeho vášeň pre túto kúzelnú sféru. Poďme teda spolu naštartovať nosové receptory!
V sobotu večer sme si boli sadnúť v jednej z komárňanských kaviarní, kde si Bálint „odkvapoľ” trošku zo svojej obľúbenej vône, presnejšie z austrálskeho santálu, na jeden papierik, a na druhý pridal jeden z mojich obľúbených – a to levanduľu. Potom papieriky šikovným pohybom predomnou zatriasol a kúzlo bolo hotové, pretože som hneď zacítil božskú vôňu. Predtým mi ukázal vôňu karamelovej ruže, takže som bol zvedavý, či by sme ju mohli pridať k prvým dvom vôniam. Hneď po mojej otázke prišla aj odpoveď, že to samozrejme vyskúšame, pretože podľa Bálintovho názoru pri výrobe parfúmu neexistuje nič také, že by si dve vône nesadli k sebe, kedže hranica v tomto nemá konca. Nemusím ani hovoriť, že sme skutočne vytvorili niečo geniálne za pár minút. Samozrejme, že tvorba vlastného parfumu je oveľa dlhší proces, ale aspoň som k tomu mohol „privoňať” a byť pritom.
Ale krok po kroku! Okrem tvorby parfumov ma zaujíma aj to, ako sa niekto stane odborníkom na vône, a v čom sa líši práca voňavkára a odborníka na vône? Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že v ničom, pretože voňavkár je preklad francúzskeho výrazu a jeho slovenským ekvivalentom je odborník na vône. Avšak existuje rozdiel medzi nimi, pretože odborník na vône nie je len ten, kto „vytvára“ parfum, ako to robí voňavkár, ale zaoberá sa aj absolútnym priebehom vôní.
„Všetci žijeme neustále medzi nejakými vôňami v našom každodennom živote. Aj keď niekto povie, že pre neho vône neexistujú, alebo má k nim negatívny prístup, alebo sa tým proste len nezaoberá, tak či tak, aj ten dotyčný otvára u seba doma okno, aby vyvetral, kedže vzduch treba regulovať a vždy si je príjemné „priniesť” čerstvý vzduch do našich domácností. Ja proste milujem vôňu cibuľky na panvici. Tehotné ženy zas napr.: môžu mať nevoľnosť od vône, ktorú predtým milovali a zo zoznamom by som mohol ešte pokračovať ďalej. Skutočne je v nás zakódovaná aká si potreba po vôni, a vône vždy zohrávali dôležitú úlohu v mojom živote. Okrem toho neskrývam, že v minulosti nebolo jednoduché vyrastať s mojím otcom, pretože každý sa pýtal, či som od neho zdedil nejaký hudobný talent? Hudobne žial naozaj nie, ale v tvorbe parfumov som našiel sám seba a uvedomil som si, že je to tiež istý druh umenia, v ktorom môžem naďalej „rásť a pracovať na sebe”.“
Na ceste za umením sa Bálint zúčastnil parfumérskeho workshopu, ktorý organizovala Szilvia Madari, https://www.madariszilvia.com/ žijúca vo Florencii a pracujúca, ako parfumérka v Budapešti. Szilviina parfumérska škola je špecializovaná na organizovanie workshopov, kde si hostia môžu pod vedením odborníkov na vône vytvoriť vlastné parfumy. Bálinta tento proces ihneď zaujal, a dokonca absolvoval aj parfumérsku školu, pričom ho Szilvia dodnes mentoruje.
„Individualita a originalita sa začínajú čoraz viac vracať do našich životov, pretože čoraz viac ľudí chce mať vlastný parfum, ktorý sa nevyskytuje na každom druhom človeku, ako to býva s vôňami známych značiek. Workshopy sú malé, s účasťou 6-10 ľudí, aby bolo dostatok času sa venovať každému. Nie je to len skvelý relax, ale aj cesta sa sebapoznaním. Radím hosťom, aby zabudli na všetko zlé a boli prítomní v samotnom okamihu. A čo je dôležité, svoj parfum by nemali „tvoriť” na základe toho, či sa páči ich partnerke, mame, alebo priateľovi. Mali by vytvoriť vôňu, v ktorej nájdu samých seba, ktorú budú milovať a nemali by sa prispôsobovať očakávaniu okolia. Potrebujeme dobrý základ, na ktorom môžeme stavať. Platí to aj pre tvorbu parfumov, že menej je niekedy viac. A samozrejme existujú určité pomery, podľa ktorých miešame vône, ale tieto už tvoria súčasť odborných tajomstiev.“
Nie je však žiadnym tajomstvom, že vône sa „ukladajú” do nášho nervového limbického systému, kde sú aj naše spomienky, a preto nám vône pripomínajú určité udalosti.
„Minulý rok na Veľkú noc som vycestoval do Atén, čo bol môj najlepší výlet v mojom živote, ale prečo, to Vám vysvetliť neviem. Atény ma pohltili svojou energiou a históriou mesta. V tom období som začal so školou parfumov a Szilvia ma požiadala, aby som vytvoril akord. Vôňa zodpovedá tónu, tri vône tvoria tzv. akord. Do môjho parfumu s názvom Athény som pridal okrem iného aj vôňu hrozna a jahôd. Je zaujímavé, že na sebe samom si túto vônu nedokážem predstaviť, aj keď som si ju sám „zamiešal” no zároveň však, ak si privoniam k fľaške, všetky moje aténske spomienky sa okamžite vrátia. Ale aby som neuviedol len svoj príklad, jedna účastníčka jedného z našich workshopov sa jednoznačne držala vône fialky. Prečo to tak bolo vtedy , nevedela vysvetliť, no o pár dní neskôr mi zavolala a povedala, že jej babička používala parfum, ktorý sa veľmi podobal k vône fialky. Vôna fialky ju sprevádzala celým životom a preto ju aj jednoznačne viazala k spomienkam na svoju babičku.“
Nie je chybou si myslieť, že odborníkom na vône môže byť iba ten, kto má výnimočný nos. Bálint prezradil, že jeho nos sa v ničom nelíši od môjho, alebo od nosu čitateľa. V jednej veci sú však odborníci na vône lepší, ako my, a to v pamäti na vône. Dobrou správou je, že táto pamäť sa s učením a investovaným časom skvele rozvíja. Odborník na vône, podobne, ako dobrý kňaz, sa učí až do smrti! A ešte dlhšie, pretože, ako Bálint pripomenul, na konci rozhovoru: „odborník na vône dokáže cítiť vôňu fialky aj zospodu! „
(se)
