Zoltán Sereghy je jazdecký kaskadér, ktorý pracoval na takých veľkofilmoch, ako sú Herkules, Zaklínač či Borgiovci. Naposledy sa objavil v seriáli Hunyadi, kde sa predstavil raz ako uhorský rytier, inokedy ako osmanský bojovník. Kto by si pomyslel, že jeho prvý zážitok s koňom, ktorý sa odohral na chrbte poníka, dopadol katastrofálne…
Zoli v posledných rokoch dostal kaskadérsku prácu v maďarských filmoch, napríklad v Tündérkert-e (Záhrada víl)
Bol som si takmer istý, že Zoltán Sereghy pochádza z jazdeckej rodiny. Je to len čiastočná pravda, pretože medzi jeho predkami bol fiakrista z Komárna, (Fiakrista je majiteľ alebo kočiš fiakra, čo je tradičný koč. Výraz sa používa na označenie osoby, ktorá prevádzkuje alebo šoféruje fiaker), ale jeho predkovia tieto ušľachtilé zvieratá využívali najmä na prácu, nie na jazdenie.
„Takto som sa narodil,“ – odpovedal všetko vysvetľujúcou vetou, lebo som presvedčený, že na jazdca, a ešte k tomu dobrého jazdca, sa treba jednoznačne narodiť. Prvýkrát si sadol na poníka ako šesťročný a aj po desaťročiach si na to spomína, ako na hrozný zážitok. Ani to ho však neodradilo od toho, aby sa naučil jazdiť, a hoci až v treťom ročníku strednej školy, počas letnej praxe, mu dovolili si sadnúť na koňa, obrazne povedané, odvtedy z neho nezosadol. „Bol som inštinktívny jazdec, nasadol som a šiel, nepremýšľal som nad tým, čo mám robiť. Všetko bolo také prirodzené, akoby som si vedomosti priniesol z predchádzajúceho života. Každého koňa som vedel osedlať.“
Prvú skutočnú kaskadérsku prácu dostal v Herkulovi
V 90. rokoch sa začal venovať historickému šermu a tradíciám, najprv ako husár, potom ako jazdecký lukostrelec. Tak sa dostal do kontaktu s maďarskými historickými nadšencami, ktorí už v tom čase účinkovali vo filmoch. Na Ló show Maďarského jazdeckého divadla ho osud priviedol k Leventemu Lezsákovi, ktorý v roku 2015 pozval Zoltána do kaskadérskeho tímu.
V The Last Kingdom vystupoval spolu s Hamum
„Prvým filmom, kde som bol ešte len jednoduchým jazdcom v pozadí, boli Borgiovci. Natáčali sme v Etyeku, v Monostorských kasárňach a v Sóskúte, potom v roku 2013 prišiel Herkules. Krátko predtým zaniklo moje pracovisko, preto som si povedal, že do tohto filmu sa musím dostať, to sa už rátalo ako skutočná kaskadérska robota. Päť sérií som robil na seriáli The Last Kingdom. V Marco Polo sme mali stále na sebe gumové brnenie, celé tváre nám zakrývali masky, keďže sme stvárňovali mongolských bojovníkov. Na Netflixe možno vidieť The King, americko-austrálsku historickú drámu z roku 2019, na tom som tiež pracoval. Pamätná je veľká bitka, ktorá sa odohrávala v močiaroch. Celý mesiac, celé dni sme boli v brnení, v štyridsaťstupňových horúčavách, a navyše sme bojovali v blate. Fyzicky to bolo veľmi vyčerpávajúce, ale po čase človek zistí, že vydrží omnoho viac, než si na začiatku myslel. Všetko sa dá vydržať.“
Po tomto období nasledovala doslova vlna maďarských historických filmov. Zoltán sa považuje za šťastlivca, pretože ako kaskadér dostal úlohu vo všetkých. Videli sme ho na chrbte Hamua a Vezéra (Zoltánove vlastné kone – pozn. red.) v dokumentárnej dráme Aranybulla, vo filme 1242 – Brána na Západ, ktorý hovorí o posledných dňoch tatárskeho vpádu, v Tündérkert podľa románov Zsigmonda Mórica, ako aj v Hadikovi. „Tento film je mi srdcu najbližší, tam bola práca naozaj skvelá.“
V dokudramatickom seriáli Aranybulla vykonával kaskadérske úlohy tiež spolu s Hamum
Bol som zvedavý, či sa pri spätnom pozeraní týchto filmov spozná. „Seba často ani nespoznám, skôr situácie, a z toho viem, či som tam bol alebo nie. Koňa však identifikujem ľahšie, preto sa na filmovom plátne nakoniec vždy nájdem.“ Samozrejme, radšej má, keď môže do kaskadérskych úloh vziať svoje vlastné kone, lebo ich veľmi dobre pozná a presne vie, ako zareagujú v tých najrôznejších situáciách. Inštinktívna jazda už na účinkovanie vo filmoch nestačila. „Za posledných 10 rokov som sa naučil viac než za predchádzajúcich tridsať. Stal som sa certifikovaným jazdeckým kaskadérom, ale dodnes sa učím, pretože každá akcia, ktorú vykonám, niečo pridá k mojim skúsenostiam.
Samozrejme, môžeš povedať aj nie, keď sa na to necítiš v daný moment natáčania. Mne sa ešte nestalo, že by som nesplnil, čo odo mňa žiadali, hoci niekedy som vyvaľoval oči. Mám rád dynamické bojové scény a cvaly.“ Tým Zoltán vlastne aj odpovedal na moju ďalšiu otázku, čo je potrebné na to, aby bol človek úspešným jazdeckým kaskadérom. Dobrý a istý jazdecký základ nestačí, musí byť v ňom poriadna dávka odvahy a trochu – v dobrom slova zmysle – šialenstva.
Napríklad, aby sa rozbehol do strmého svahu, či urobil ostrú ľavú zákrutu a ešte k tomu vyskočil aj na vrchol, musí tam byť to spomínané, ale v dobrom slova zmysle – šialenstvo. Niektorí sa spolu s koňom prevrátili späť, lebo nemali dostatočnú rýchlosť. Keď som počúval jeho príbehy, takmer som nemohol uveriť, že sa pri žiadnom nakrúcaní nezranil. No pri jazde v domácom teréne si zlomil zápästie.
V prvej sezóne seriálu El Turco môžete takisto vidieť Zoliho
Bol som si istý, že kaskadéri a slávni herci si počas nakrúcania navždy vytvoria priateľstvá. „Je to rôzne. Sú herci, ktorí sú prístupní, a sú takí, ktorí si držia odstup. Nie so všetkými sa stretávame.“ Zoltán však mal šťastie na Henryho Cavilla, keď pracoval na prvej sérii americko-poľskej fantasy drámy Zaklínač. Účinkoval aj v prvej sérii El Turco a o hlavnej hviezde, Can Yamanovi, prezradil, že na filmovom festivale v Cannes bol populárnejší než Brad Pitt. S herečkami zo seriálu Hunyadi sa vôbec nestretol, ale mohol zblízka, len pár metrov, vidieť môjho osobného favorita, Murathana Muslu, predstaviteľa sultána Murada. Priznávam, že to mu naozaj závidím!
Objavil sa v prvej sezóne seriálu Zaklínač, kde sa osobne stretol s Henrym Cavillom
„V seriáli som bol raz uhorským rytierom, raz obliehajúcim Turkom. Priznávam, že z hradieb bolo lepšie pozerať sa dolu, než z priekopy nahor, ale pravda je taká, že Turci mali ťažšiu úlohu. Bitku pri Belehrade sme nakrúcali dve noci, to bola veľmi tvrdá práca. Spolupráca s Gellértom (Kádár L. Gellért, hlavný hrdina Hunyadiho – pozn. red.) prebiehala výborne. Všetci si ho veľmi obľúbili, pretože sa vždy správal pokorne. Počas natáčania vždy pracuješ s inými odborníkmi na kaskadérstvo. Niektorí sú priateľskí, iní vtipní, a niektorí si držia odstup. Po poslednej scéne Hunyadiho sa s Gellértom lúčil kaskadérsky koordinátor. Gellértovi zvlhli oči, a dokonca aj tomu koordinátorovi, o ktorom sme si mysleli, že niečo také nie je možné.“
Naposledy sa objavil v seriáli Hunyadi, kde bol radšej maďarským rytierom ako osmanským bojovníkom
V Pendragone už Zoltána neuvidíte len na koni, ale aj s celou tvárou, pretože dostal úlohu po boku jedného z hlavných hrdinov – a to v mníšskej kutni. V Bethlenovom filme Istvána Poóra má nielen rolu, ale aj desať viet textu, hoci o ňom môžem s istotou povedať, že nie je človekom slov, ale činov.
V Pendragonovom cykle dostal úlohu v mníšskej kutni po boku jedného z hlavných hrdinov
A ak by som vás na záver mohol o niečo požiadať, tak o to, aby ste sa na spomenuté filmy pozerali s otvorenými očami a ešte otvorenejším srdcom, pretože práca kaskadérov nesmierne prispieva k úspechu a vizuálnej sile každej produkcie. A môžeme byť nesmierne hrdí na to, že medzi týmito kaskadérmi je aj Zoltán Sereghy.
(sze), fotky: Zoltán Sereghy
