S veľkým očakávaním a ešte väčšou netrpezlivosťou každý z nás už ráta dni do Vianoc. A to nie preto, že vtedy si vychutnávame dobré jedlá, rôzne maškrty, či darujeme, alebo dostávame darčeky od našich blízkych. Ale preto, že máme konečne možnosť sa nadýchnuť a zvoľniť tempo, ktoré už aj tak bolo uponáhľané po celý rok.
Veľký hlboký nádych, na ktorý v každodennom zhone nemám čas, tak aspoň na blížiaci sa Štedrý deň si môžem dovoliť spomaliť a užívať si čaro pokoja a pohody.
Tohtoročné vianočné obdobie, či samotný advent, sú trochu výnimočné, pretože oddych ma nezastihol medzi sviatkami, ale už pred nimi. Druhý decembrový týždeň patrí oddychu, tretí týždeň v práci, ale to zvládnem už aj „na jednej nohe“ a štvrtý týždeň je prakticky sviatočný.
Cítim, že tohtoročné sviatky budú dokonalé. K vianočnému stolu sa usadíme ozaj so sviatočnou náladou. K sviatkom zvyčajne patria aj rodinné návštevy, ale to sú ozaj tie príjemnejšie stretnutia. Ráno nás zobudí chladný zimný mráz, pri ktorom si dodáme energiu a zahrejeme sa horúcim čajom a počas dňa nás čaká „maratón“ vianočných filmov a rozprávok.
Tradície?
O vianočných tradíciách si môžeme prečítať veľa článkov. Koľko ľudí, rodín, toľko iných zvyklostí… Avšak vytváranie vlastných tradícií je o to ťažšie, pretože ich dedíme, prinášame si ich z domova a len ťažko ich meníme.
Možno ich ani netreba meniť, pretože ak sú tie tradície zaujímavé, majú svoju históriu, o to viac si ich ceníme a robíme ich s nadšením. No často sa stáva, že na vianočné sviatky sa stane z tradícií tzv. istý druh „bremena“, ktoré miesto toho, aby sme si užívali, prinášajú nám len stres a nechuť.
(Boli aj také Vianoce, keď som na Štedrý deň musel opravovať písomné testy na maturitné skúšky. Pretože na druhý deň sme cestovali k jednej rodine a potom zas k druhej. Takéto trpké momenty sú zakorenené hlboko v každom z nás, len niektorí ich už zmenili a nechávajú to na iný termín, no iní ich žiaľ neustále „znášajú“.)
Žijeme vo svete, kde sa všetci naháňame a sme obklopení negativitou, či už v práci, alebo aj v okolí a tento pojem môžeme nazvať aj tzv. „vyhorenie“. Problém je, že pohár zvyčajne pretečie práve na sviatky, v období voľna, a oddych nezačína relaxom, pokojom a pohodou, ale naopak, upokojením, ktoré si vyžaduje 1 až 2 dni.
Tento rok pociťujem väčší pokoj, keďže oddychujem už pred Vianocami a medzi sviatkami pracujem. Štedrý večer by mal prebiehať práve preto oveľa pokojnejšou atmosférou. Vianočné smeny sú aj tak ťažšie pre človeka, ale ak nemáte zatiaľ rodinu, deti, tak si smenu v práci vezmete o čosi ľahšie na duši . Všetko má svoje pre a proti. To, čo jednému vyhovuje, inému nemusí“.
Nepochopte ma zle, zmenou nášho prístupu sa nemusíme vzdať takých tradícií, ako je spoločné zdobenie vianočného stromčeka, vyprážanie ryby so zemiakovým šalátom alebo polnočná omša. O týchto tradíciách sa oplatí uvažovať, alebo ich meniť iba vtedy, keď nám už neprinášajú radosť.
Každé Vianoce máme vyprážanú rybu, ale pri stole ju napríklad z piatich ľudí obľubuje iba jeden (trochu násilné, čo si myslíte?:-)). Celý rok nehovoríme o náboženstve v rodine, prakticky nič nezachovávame, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia ideme na polnočnú omšu so svojím dieťaťom, len aby nás videla dedina, ale v skutočnosti by sme mu radšej čítali rozprávky. No všetko toto robíme, pretože je to zvyk, tradícia.
Čo potrebujeme?
Na to, aby sa nám všetkým „duša Vianoc“ vrátila, potrebujeme trochu spomaliť. Ja to osobne teraz cítim, keď si môžem oddýchnuť pred sviatkami a mám možnosť precítiť blížiaci sa koniec roka a nový začiatok.
Ani by sme si nemysleli, o koľko je to iné, keď si prezeráme vianočné fotografie od našich známych na Facebooku po štedrovečernej večeri v obývačke, a pozeráme sa na ten čarovný moment, kde sa každý usmieva, je so svojimi najbližšími a užíva si len pohodu, dobré jedlo, či pitie. A to sme nemuseli ani vykročiť z domu, a zažívame to spoločne.
Podľa môjho osobného názoru prinášajú vianočné momenty potrebné spomalenie na to, aby sme precítili to, čo by sme mali cítiť na Štedrý večer a počas prvého a druhého sviatočného dňa. Ráno si len sadneme k oknu, pozeráme sa na zamrznutú krajinu s horúcim čajom a spomíname, ako sme sa, ako deti chodili sánkovať alebo sa kĺzať na zamrznutú rieku.
Malé kroky k pokojným sviatkom.
Všetko robíme rýchlo, pretože sme si na to zvykli v každodennom živote. Rýchlo sem, rýchlo tam, toto musí byť hotové, ani toto nesmie chýbať, ale ešte aj toto treba vyriešiť…
Jednoducho, tempo, ktoré zažívame je strašne rýchle, neustále vyvoláva pocit, že meškáme a musíme všetko stihnúť. Len si to predstavme, koľkí z Vás ešte ráno 24. decembra idú nakupovať potraviny, alebo kupovať samotný stromček. Toto dlhodobo nie je dobré, treba to zmeniť.
Tieto zmeny sa neudejú zo dňa na deň, nové zvyklosti, prístup a myslenie sa stávajú prirodzenými stavmi až po mesiacoch, dokonca rokoch praktikovania, ale zamyslime sa, o koľko je lepšie spomínať na adventné prípravy a vianočné obdobie, keď sme mali pocit, že čas sa zastavil, namiesto toho, aby sme behali od rána do večera a potom ich „iba prežili“.
(sch)
Fotografie: Autorove zábery
