Richard Keszeg, vedúci reštaurácie Kortina, vybudoval svoje vlastné podnikanie s viac ako desaťročnými skúsenosťami a vášňou pre gastronómiu. V rozhovore sa zameriame na jeho začiatky, hľadanie cesty a na to, ako sa dnes rozvinula úspešná sieť reštaurácií.
Celý váš život sa točil okolo gastronómie. Ako ste sa dostali na túto cestu?
Už od detstva som vedel, že gastronómia je to, čomu sa naozaj chcem venovať. Pracoval som síce ako predajca v autosalóne Fiat, ale rýchlo som si uvedomil, že to nie je pre mňa. Pôvodne som študoval na Strednej odbornej škole obchodu a služieb a hoci ma škola až tak nezaujímala, prax a varenie som vždy mal rád. Vtedy zohrával veľkú rolu v mojom živote aj futbal; hral som za KFC a cítil som, že učenie nie je také dôležité. Zranenie však všetko zmenilo. Nakoniec som vo veku 17 rokov začal pracovať v reštaurácii Csirkefogó.
Potom nasledovala Bratislava, kde ste pracovali na rôznych miestach. Ako vás tento typ prostredia a skúsenosti formovali?
V Bratislave som naozaj pracoval na mnohých miestach – od kvalitných reštaurácií až po rýchle občerstvenia. Tieto miesta mi dali veľa skúseností o ľuďoch, rýchlosti a rozvrhnutí času. Stretol som však aj majiteľov, ktorí nepočúvali moje rady alebo nemali odborné skúsenosti. Niekedy mi nezaplatili alebo som musel čeliť rôznym ťažkostiam. Vtedy som začal uvažovať o otvorení vlastnej reštaurácie, ale s inou koncepciou – namiesto klasického „vyprážaného mäsa a syra“ som chcel niečo nové.
S vaším prvým vlastným podnikom ste skúšali šťastie v Radvani nad Dunajom. Aká to bola skúsenosť?
Okolo roku 2010 som sa vrátil domov. S bývalou partnerkou Veronikou sme otvorili pizzeriu v Radvani nad Dunajom v prestavanej krčme. Hoci sa podnik rozbehol dobre, s majiteľom sme si bohužiaľ nesadli, takže sme nakoniec nepokračovali. V tomto období sa mi narodil syn Ricsi. Neskôr sme mali pokus v Nesvadoch, ale obchodná stránka bola vtedy pre mňa menej silná, takže som tento projekt tiež čoskoro opustil.
Potom ste sa vrátili do Bratislavy. Ako vás to doviedlo ku Kortine?
V Bratislave som pomáhal priateľovi s otváraním bagetérie, ale keď bola na ceste moja druhá dcéra Lea, vrátil som sa domov. Potom som od roku 2012 pracoval v Lux pizzerii a krátko nato som prešiel do autosalónu Fiat, ale rýchlo sa ukázalo, že to nie je pre mňa. Nakoniec som získal inšpiráciu na komárňanskom kúpalisku. Videli sme, že miestne bufety by sa dali lepšie prevádzkovať. Musel som predložiť seriózny projekt, kde som podrobne analyzoval všetky príjmové možnosti – a prognózy sa takmer presne potvrdili. Bez Veronikinej podpory by to určite bolo ťažšie. Po úspechu na kúpalisku spôsobil pandémia menšie spomalenie, ale pokračovali sme v práci.
Dnes už prevádzkujete reštaurácie a bufety na viacerých miestach. Ako sa vám to podarilo vybudovať?
Počas rokov som získal množstvo skúseností, najmä vďaka práci na kúpaliskách. Momentálne pracujeme na viacerých miestach: v reštaurácii Danubius začíname denne s 800 menu. Menu zostavujem sám, niekedy až na tri týždne dopredu. Do našej siete patrí aj pivovar v Gelle, reštaurácia Fiesta a Sirály v Balatonfűzfő. Pred pandémiou sme prevádzkovali aj Csárdu v Mocsi, ktorá však, bohužiaľ, úplne zhorela pri požiari.
Nasledovalo nájdenie Kortiny?
Áno, potom som v Komárne hľadal nové miesto a našiel som Kortinu. Miesto bolo vtedy prázdne a pomyslel som si, že by som mu mohol vdýchnuť nový život. Kontaktoval som Petra Simona a dohodli sme sa. Filozofia Kortiny je ponúkať kvalitné jedlo za dostupné ceny, aby sa každý mohol dobre najesť v príjemnom prostredí.
Ako dokážete udržať kvalitu a dobré ceny súčasne?
Pre mňa je kľúčová dôslednosť a priamy kontakt s mojím tímom. Okrem kontroly kvality je dôležitý aj ľudský prístup; ak má niekto doma problém alebo je jeho dieťa choré, rozumieme tomu. U nás je zdravie a rodina na prvom mieste, každý to vie. Na narodeniny, meniny sa vzájomne gratulujeme a spoločne oslavujeme aj Vianoce.
Na čo ste počas svojej kariéry najviac hrdý?
Myslím, že na to, že sa nám za dva roky podarilo vybudovať podnik, v ktorom dnes pracuje 60 ľudí. Denne pripravujeme približne 600 menu v Danubiuse a ďalších 600 vo Fieste. To všetko bez toho, aby sme na začiatku mali primerané finančné zázemie. V tomto dlhodobom, vytrvalom úsilí je náš čas, energia a pot.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
V súčasnosti sa sústredíme na prevádzkovanie reštaurácie Fiesta a tiež organizujeme väčšie podujatia. Už sme sa dostali do štádia, kde robíme podujatia nad 100 osôb výlučne sami, vieme zabezpečiť aj svadby, plesy a stužkové slávnosti pre 5–600 hostí. Chceme ďalej rozširovať naše kapacity a plánujeme otvárať nové reštaurácie.
Príklad Richarda Keszega je inšpiratívny pre všetkých, ktorí s vášňou a vytrvalosťou hľadajú svoju cestu nielen v gastronómii. Rozvoj siete reštaurácií je postavený na filozofii, ktorá kladie dôraz na kvalitu a dostupnosť – to všetko s podporujúcou komunitou a oddaným tímom.
(lk), fotky: R.K.
