Premiéra v kine Tatra 3. októbra (štvrtok) od 19:30!
Film Todda Phillipsa z roku 2019, Joker, nielenže zanechal hlbokú stopu na plátne, ale aj v duši diváka. Jeho následný film Joker: Dvojitá šialenosť ide ešte hlbšie do bahna zmätku, sebadeštrukcie a skazenosti ľudskej povahy, pričom je to ako ozvena z pôvodného Gothamovho temného príbehu.
Príbeh sa zameriava na súboj myslí medzi Arthurom Fleckom (Joaquin Phoenix) a novou, démonickou postavou psychiatra Huga Strangea (Robert Pattinson). Tento film sa nielenže ponára do mentálnych chorôb, ale aj skúma, kde končí šialenstvo a kde začína jasnosť ľudského rozumu.
Medzi Fleckom a Strangeom sa rozvíja dynamika tak intenzívna, že divák cíti, ako sa v ich mysliach postupne stierajú hranice medzi normálnosťou a šialenstvom.
Film šikovne balansuje na hranici medzi realitou a ilúziou. Kamerové zábery a hudobný podklad sú dokonale zosúladené so skresleným svetom, ktorý sledujeme z pohľadu Jokera. Vizuálny štýl je často zámerne rozmazaný, čím podnecuje otázku, či to, čo vidíme, sa skutočne deje, alebo či ide len o Fleckovu projekciu. Táto vizuálna dvojznačnosť nádherne odráža centrálnu tému filmu, ktorá tancuje na tenkej hranici medzi šialenstvom a racionálnym myslením.
Joaquin Phoenix opäť bravúrne zachytáva grotesknú, zdeformovanú osobnosť Jokera. Kým v prvom filme sme sledovali postupnú transformáciu postavy, tu vidíme už plne vyformovaného šialenca, ktorý doslova dosiahol až mýtické rozmery.
Phoenixovo stvárnenie je také pohlcujúce, že sa divák ľahko ponorí do chaosu, ktorý Joker stelesňuje. Jeho jemné gestá, záhadné úsmevy a nervózne pohyby sú detaily, ktoré nás ako divákov nielen odpudzujú, ale aj priťahujú.
Robert Pattinson ako Strange prináša do filmu ďalší rozmer. Jeho postava nie je len jednoduchý antagonista, ale skôr Fleckovo zrkadlo. Pattinsonovo chladné a vypočítavé stvárnenie zobrazuje psychológa, ktorý sám balansuje na hrane. Ako sa dostáva bližšie k Fleckovi a jeho šialenstvu, je čoraz jasnejšie, že oboch poháňa tá istá otázka: Kto je v skutočnosti šialený v tomto svete?
Scenár bravúrne vyvažuje napätie a intelektuálnu hĺbku. Dialógy nie sú len napínavé, ale aj filozoficky podnetné, nútia diváka zamyslieť sa nad základnými otázkami ľudskej podstaty: Je v každom z nás ukrytý zárodok chaosu, ktorý len čaká na to, aby vypukol na povrch?
Režisér Todd Phillips teraz skúma Jokerovu postavu ešte hlbšie, akoby stretnutie medzi Fleckom a Strangeom bolo gigantickým psychologickým experimentom, v ktorom sa obaja snažia rozobrať a opätovne zostaviť mysle toho druhého.
Joker: Dvojitá šialenosť nie je jednoduchým diváckym zážitkom. Na konci filmu nezostáva nič iné, než pocit prázdnoty, emocionálneho vyčerpania, ktorý môže byť jedným z najsilnejších dôkazov toho, že máme do činenia s výnimočným umeleckým dielom. Toto nie je len obyčajný film o superhrdinoch, ale hlboký psychologický portrét najtemnejších kútov ľudskej duše.
Celkovo je Joker: Dvojitá šialenosť strhujúcim psychologickým thrillerom, ktorý ďalej posúva hranice šialenstva. Joaquin Phoenix a Robert Pattinson vytvorili fascinujúcu dvojicu, a v kombinácii s majstrovskou réžiou Todda Phillipsa prinášajú film, ktorý sa nielenže dotkne diváka, ale zostane s ním ešte dlho po skončení – ako duch, ktorý nedáva pokoj.
(ci), foto: archív
