Je sobota ráno. Najem sa, vypijem si kávu a pripravím sa na tréning. Nie hocijaký, pretože Róbert Szayka, majster 6. dan kempo a 3. dan ju-jitsu, mi ukazuje základy sebaobrany.
Cestou do dojo ma napadnú dve veci. Nedávno som bola na ceste domov, a hoci žijem v bezpečnej štvrti, stále som mala zlý pocit, keď okolo mňa, ten istý muž dvakrát prešiel na bicykli na opustenej, trochu neosvetlenej ulici a dobre sa poobzeral. Druhá je desať rokov stará štatistika, ktorú vypracovala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA). Podľa toho 33 % žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie od veku 15 rokov, 5 % všetkých žien bolo znásilnených, 43 % žien zažilo nejakú formu psychického násilia a 18 % prenasledovanie, 11 % žien uviedlo, že ich nevhodne oslovili na sociálnych sieťach, dostali e-maily alebo textové správy so sexuálnym obsahom, 55 % žien zažilo nejakú formu sexuálneho obťažovania. A mohla by som pokračovať ďalej…
Medzitým prichádzam do dojo a počas rozcvičky mi Robi hovorí, že za posledný polrok dostal veľa žiadostí o reštartovanie kurzu sebaobrany žien, ktorý bol v našom meste príkladom už pred šiestimi rokmi. .
Vysvetľuje, že na kurze plánovanom na dva mesiace nie sú cvičené na tvrdé bojovníčky, cieľom je, aby dámy rozpoznali situácie a vedeli konať. Čo majú robiť, ak im chcú vytrhnúť tašku z ruky, vziať mobil, či sa útočník pripravuje na násilie? Tréning je založený na kempe, ktorý nemá rozsiahle techniky úderov a kopov, ale človek ich musí zvládnuť v stoji, sede a ľahu.
Dozvedám sa od neho, že osobná zóna má 30 centimetrov, ak sa do nej niekto dostane bez nášho dovolenia, tak sa určite na niečo pripravuje, ako aj to, že ak mám udrieť, mám to robiť zavretou päsťou a palcami. Môžem udrieť lakťom a že mám vždy stáť obkročmo, aj keď si práve pozerám topánky v butiku, lebo vtedy budem mať šancu odísť, ak ma nečakane napadnú. Trvá mesiace alebo roky, kým sa pohyby vnoria a stanú sa automatickými, no treba mať na pamäti niekoľko základných vecí.
Počas tréningu majster predvádza pár úderov a kopov a ja sa pýtam, či existuje typický spôsob, ako napádajú útočníci ženy. Ako sa to najčastejšie deje? Zozadu, tvárou v tvár alebo zboku? Na to neexistuje konkrétna odpoveď, ako vyplýva zo situácie, preto sa treba mať stále na pozore. Okrem toho násilie páchané na ženách postihuje ženy všetkých kategórií bez ohľadu na vek, kultúru, etnickú príslušnosť či vzdelanie.
Plazím sa, rozbíjam si lakte o boxovacie vrece a z tréningových topánok ma bolia obe nohy, pretože si cvičím, ako jedným pohybom vstať zo sedu a dostať sa preč od svojho „útočníka“, Robiho. Vštepuje mi informáciu: ak idem domov sám, vždy by malo byť niečo v ruke, guľôčkové pero, môj kľúč, ale najlepší je paprikový sprej. Ak si sadnem niekam, mám to urobiť tak, aby bolo vidieť celú miestnosť atď…
Diskutujeme o vážnych veciach, ale majster utrúsi aj pár vtipov. Najradšej mám toto: „Je to v knihe karate, pretože kempos neexistuje.“ Potom sa ukáže, že existuje, chýba len maďarské vydanie.
Hodinový tréning trvá dlho a som dosť unavená. Počas strečingu konečne získavam výhodu oproti Robovi, vďaka mojim dlhoročným jogovým skúsenostiam. Chýba mi len jedna vec, neukázal mi, ako prevrátiť súpera v polohe na bruchu. Nevadí, nabudúce to bude na tréningu.
A na záver ešte jedna štatistika: K násiliu na ženách dochádza najčastejšie v rodinách a vo vzťahoch. Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa žena stane obeťou svojho súčasného alebo bývalého partnera, než že sa stane obeťou útoku na ulici. Nezaškodí však, pripraviť sa na každú situáciu.
Na kurz sa môžete prihlásiť na telefónnom čísle: 0905 360 205.
(sze)